Hrvatski u školi

Afganìstān, G Afganistána, D Afganistánu, A Afganìstān, L u Afganistánu, I Afganistánom

Afganistánac, GA Afganistánca, DL Afganistáncu, V Afganìstānče, I Afganistáncem; mn. NV Afganistánci, G Afganìstānācā, DLI Afganistáncima, A Afganistánce

Afganìstānka, G Afganìstānkē, DL Afganìstānki, A Afganìstānku, V Afganìstānko, I Afganìstānkōm; mn. NAV Afganìstānke, G Afganìstānkā/Afganìstānkī, DLI Afganìstānkama

afganìstānskī

Napomena: Afganistan je dobio ime po Afganima. Àfgān i Àfgānka su etnonimi, tj. njima se imenuju pripadnici naroda, a likovi se Afganistanac i Afganistanka odnose na državljane. Ktetik koji se odnosi na državljane glasi afganìstānskī, a onaj koji se odnosi na pripadnike naroda àfgānskī.

Àfrika, G Àfrikē, D Àfrici, A Àfriku, L u Àfrici, I Àfrikōm

Afrikánac, GA Afrikánca, DL Afrikáncu, V Afrìkānče, I Afrikáncem; mn. NV Afrikánci, G Afrìkānācā, DLI Afrikáncima, A Afrikánce

Afrìkānka, G Afrìkānkē, DL Afrìkānki, A Afrìkānku, V Afrìkānko, I Afrìkānkōm; mn. NAV Afrìkānke, G Afrìkānkā/Afrìkānkī, DLI Afrìkānkama

àfričkī

Àlbānija, G Àlbānijē, D Àlbāniji, A Àlbāniju, L u Àlbāniji, I Àlbānijōm

Albánac, GA Albánca, DL Albáncu, V Àlbānče, I Albáncem; mn. NV Albánci, G Àlbānācā, DLI Albáncima, A Albánce

Àlbānka, G Àlbānkē, DL Àlbānki, A Àlbānku, V Àlbānko, I Àlbānkōm; mn. NAV Àlbānke, G Àlbānkā/Àlbānkī, DLI Àlbānkama

àlbānskī

Napomena: Od XII. stoljeća potvrđeno je ime Arbanija, etnonimi Arbanas(in) i Arban(ij)ka te ktetik arbanaški. Egzonim Arbanija odrazio se u imenu naselja Arbanija na Čiovu, a množinski lik muškoga etnonima u ojkonimu Arbanasi, nekoć samostalnomu naselju, a danas zadarskoj četvrti. U XVII. stoljeću potvrđeni su etnonimi Arnaut(in) i Arnatuk(inj)a te egzonim Arnautluk nastali prema turskome etnonimu Arnaut, koji se odrazio i u prezimenima Arnaut i Arnautović. U Dubrovniku je u XIII. stoljeću zapisan etnonim Skapadur, koji se dovodi u vezu s temeljnim albanskim likom Shqiptar.

Àlžīr, G Alžíra, D Alžíru, A Àlžīr, L u Alžíru, I Alžírom

Alžírac, GA Alžírca, DL Alžírcu, V Àlžīrče, I Alžírcem; mn. NV Alžírci, G Àlžīrācā, DLI Alžírci, A Alžírce

Àlžīrka, G Àlžīrkē, DL Àlžīrki, A Àlžīrku, V Àlžīrko, I Àlžīrkōm; mn. NAV Àlžīrke, G Àlžīrkā/Àlžīrkī, DLI Àlžīrkama

àlžīrskī

Amèrika, G Amèrikē, D Amèrici, A Amèriku, L u Amèrici, I Amèrikōm

Amerikánac, GA Amerikánca, DL Amerikáncu, V Amerìkānče, I Amerikáncem; mn. NV Amerikánci, G Amerìkānācā, DLI Amerikáncima, A Amerikánce

Amerìkānka, G Amerìkānkē, DL Amerìkānki, A Amerìkānku, V Amerìkānko, I Amerìkānkōm; mn. NAV Amerìkānke, G Amerìkānkā/Amerìkānkī, DLI Amerìkānkama

amèričkī

Napomena: U vrelima su zabilježeni etnici Američanin i Američanka te ktetici amerikanski i američanski, koji ne pripadaju hrvatskomu standardnom jeziku. Mjesno je na dubrovačkome području zabilježen i etnik Amerikan, a u hrvatskim primorskim krajevima množinski lik Amerike, koji se odnosi na Sjevernu i Južnu Ameriku.

Àmsterdam, G Àmsterdama, D Àmsterdamu, A Àmsterdam, L u Àmsterdamu, I Àmsterdamom

Amsterdámac, GA Amsterdámca, DL Amsterdámcu, V Àmsterdāmče, I Amsterdámcem; mn. NV Amsterdámci, G Amstèrdāmācā, DLI Amsterdámcima, A Amsterdámce

Amstèrdāmka, G Amstèrdāmkē, DL Amstèrdāmki, A Amstèrdāmku, V Amstèrdāmko, I Amstèrdāmkōm; mn. NAV Amstèrdāmke, G Amstèrdāmkā/Amstèrdāmkī, DLI Amstèrdāmkama

àmsterdamskī

Angóla, G Angólē, D Angóli, A Angólu, L u Angóli, I Angólōm

Angólac, GA Angólca, DL Angólcu, V Àngōlče, I Angólcem; mn. NV Angólci, G Àngōlācā, DLI Angólcima, A Angólce

Àngōlka, G Àngōlkē, DL Àngōlki, A Àngōlku, V Àngōlko, I Àngōlkōm; mn. NAV Àngōlke, G Àngōlkā/Àngōlkī, DLI Àngōlkama

àngōlskī

Àrābija, G Àrābijē, D Àrābiji, A Àrābiju, L u Àrābiji, I Àrābijōm

Àrapin, GA Àrapina, DL Àrapinu, V Àrapine, I Àrapinom; mn. NV Àrapi, G Ȁrāpā, DLI Àrapima, A Àrape

Àrapkinja, G Àrapkinjē, DL Àrapkinji, A Àrapkinju, V Àrapkinjo, I Àrapkinjōm; mn. NAV Àrapkinje, G Àrapkīnjā, DLI Àrapkinjama

àrapskī

Argentína, G Argentínē, D Argentíni, A Argentínu, L u Argentíni, I Argentínōm

Argentínac, GA Argentínca, DL Argentíncu, V Argèntīnče, I Argentíncem; mn. NV Argentínci, G Àrgentīnācā, DLI Argentínci, A Argentínce

Argèntīnka, G Argèntīnkē, DL Argèntīnki, A Argèntīnku, V Argèntīnko, I Argèntīnkōm; mn. NAV Argèntīnke, G Argèntīnkā/Argèntīnkī, DLI Argèntīnkama

argèntīnskī

Àrmēnija, G Àrmēnijē, D Àrmēniji, A Àrmēniju, L u Àrmēniji, I Àrmēnijōm

Arménac, GA Arménca, DL Arméncu, V Àrmēnče, I Arméncem; mn. NV Arménci, G Àrmēnācā, DLI Arméncima, A Arménce

Àrmēnka, G Àrmēnkē, DL Àrmēnki, A Àrmēnku, V Àrmēnko, I Àrmēnkōm; mn. NAV Àrmēnke, G Àrmēnkā/Àrmēnkī, DLI Àrmēnkama

àrmēnskī

Aténa, G Aténē, D Aténi, A Aténu, L u Aténi, I Aténōm

Aténjanin, GA Aténjanina, DL Aténjaninu, V Aténjanine, I Aténjaninom; mn. NV Aténjani, G Aténjānā, DLI Aténjanima, A Aténjane

Aténjānka, G Aténjānkē, DL Aténjānki, A Aténjānku, V Aténjānko, I Aténjānkōm; mn. NAV Aténjānke, G Aténjānkā/Aténjānkī, DLI Aténjānkama

àtēnskī

Aùstrija, G Aùstrijē, D Aùstriji, A Aùstriju, L u Aùstriji, I Aùstrijōm

Austrijánac, GA Austrijánca, DL Austrijáncu, V Austrìjānče, I Austrijáncem; mn. NV Austrijánci, G Austrìjānācā, DLI Austrijáncima, A Austrijánce

Austrìjānka, G Austrìjānkē, DL Austrìjānki, A Austrìjānku, V Austrìjānko, I Austrìjānkōm; mn. NAV Austrìjānke, G Austrìjānkā/Austrìjānkī, DLI Austrìjānkama

àustrijskī

Ȃzija, G Ȃzijē, D Ȃziji, A Ȃziju, L u Ȃziji / ù Āziji, I Ȃzijōm

Azíjac, GA Azíjca, DL Azíjcu, V Àzījče, I Azíjcem; mn. NV Azíjci, G Àzījācā, DLI Azíjci, A Azíjce

Àzījka, G Àzījkē, DL Àzījki, A Àzījku, V Àzījko, I Àzījkōm; mn. NAV Àzījke, G Àzījkā/Àzījkī, DLI Àzījkama

ȃzījskī

Bȃčkā, G Bȃčkē, D Bȃčkōj, A Bȃčkū, L u Bȃčkōj / ù Bāčkōj, I Bȃčkōm

Báčvanin, GA Báčvanina, DL Báčvaninu, V Báčvanine, I Báčvaninom; mn. NV Báčvani, G Báčvānā, DLI Báčvanima, A Báčvane

Báčvānka, G Báčvānkē, DL Báčvānki, A Báčvānku, V Báčvānko, I Báčvānkōm; mn. NAV Báčvānke, G Báčvānkā/ Báčvānkī, DLI Báčvānkama

bȃčkī

Bàgdad, G Bàgdada, D Bàgdadu, A Bàgdad, L u Bàgdadu, I Bàgdadom

Bàgdađanin, GA Bàgdađanina, DL Bàgdađaninu, V Bàgdađanine, I Bàgdađaninom; mn. NV Bàgdađani, G Bàgdađānā, DLI Bàgdađanima, A Bàgdađane

Bàgdađānka, G Bàgdađānkē, DL Bàgdađānki, A Bàgdađānku, V Bàgdađānko, I Bàgdađānkōm; mn. NAV Bàgdađānke, G Bàgdađānkā/Bàgdađānkī, DLI Bàgdađānkama

bàgdadskī

Bàlkān, G Balkána, D Balkánu, A Bàlkān, L na Balkánu, I Balkánom

Balkánac, GA Balkánca, DL Balkáncu, V Bàlkānče, I Balkáncem; mn. NV Balkánci, G Bàlkānācā, DLI Balkáncima, A Balkánce

Bàlkānka, G Bàlkānkē, DL Bàlkānki, A Bàlkānku, V Bàlkānko, I Bàlkānkōm; mn. NAV Bàlkānke, G Bàlkānkā/Bàlkānkī, DLI Bàlkānkama

bàlkānskī

Bànāt, G Banáta, D Banátu, A Banát, L na Banátu, I Banátom

Banáćanin, GA Banáćanina, DL Banáćaninu, V Banáćanine, I Banáćaninom; mn. NV Banáćani, G Banáćānā, DLI Banáćanima, A Banáćane

Banáćānka, G Banáćānkē, DL Banáćānki, A Banáćānku, V Banáćānko, I Banáćānkōm; mn. NAV Banáćānke, G Banáćānkā/ Banáćānkī, DLI Banáćānkama

bànātskī

Bàngkok, G Bàngkoka, D Bàngkoku, A Bàngkok, L u Bàngkoku, I Bàngkokom

Bàngkočanin, GA Bàngkočanina, DL Bàngkočaninu, V Bàngkočanine, I Bàngkočaninom; mn. NV Bàngkočani, G Bàngkočānā, DLI Bàngkočanima, A Bàngkočane

Bàngkočānka, G Bàngkočānkē, DL Bàngkočānki, A Bàngkočānku, V Bàngkočānko, I Bàngkočānkōm; mn. NAV Bàngkočānke, G Bàngkočānkā/Bàngkočānkī, DLI Bàngkočānkama

bàngkoškī

Bȁngladeš, G Bȁngladeša, D Bȁngladešu, A Bȁngladeš, L u Bȁngladešu / ù Bangladešu, I Bȁngladešom

Bȁngladešanin, GA Bȁngladešanina, DL Bȁngladešaninu, V Bȁngladešanine, I Bȁngladešaninom; mn. NV Bȁngladešani, G Bȁngladešānā, DLI Bȁngladešanima, A Bȁngladešane

Bȁngladešānka, G Bȁngladešānkē, DL Bȁngladešānki, A Bȁngladešānku, V Bȁngladešānko, I Bȁngladešānkōm; mn. NAV Bȁngladešānke, G Bȁngladešānkā/Bȁngladešānkī, DLI Bȁngladešānkama

bȁngladeškī

Bánovina, G Bánovinē, D Bánovini, A Bánovinu, L na Bánovini, I Bánovinōm

Banovínac, GA Banovínca, DL Banovíncu, V Banòvīnče, I Banovíncem; mn. NV Banovínci, G Banòvīnācā, DLI Banovínci, A Banovínce

Banòvīnka, G Banòvīnkē, DL Banòvīnki, A Banòvīnku, V Banòvīnko, I Banòvīnkōm; mn. NAV Banòvīnkē, G Banòvīnkā/Banòvīnkī, DLI Banòvīnkama

bánovīnskī

Napomena: U prvoj je polovici XX. stoljeća prevladalo novije ime Banija, ali je nakon osamostaljenja Republike Hrvatske u uporabu vraćeno izvorno i povijesno te do početka XX. stoljeća mjesno najpotvrđenije ime Banovina.

Bȃnjā Lúka, G Bȃnjē Lúkē, D Bȃnjōj Lúci, A Bȃnjū Lúku, L u Bȃnjōj Lúci / ù Bānjōj Lúci, I Bȃnjōm Lúkōm

Banjolúčanin, GA Banjolúčanina, DL Banjolúčaninu, V Banjolúčanine, I Banjolúčaninom; mn. NV Banjolúčani, G Banjolúčānā, DLI Banjolúčanima, A Banjolúčane

Banjolúčānka, G Banjolúčānkē, DL Banjolúčānki, A Banjolúčānku, V Banjolúčānko, I Banjolúčānkōm; mn. NAV Banjolúčānke, G Banjolúčānkā/Banjolúčānkī, DLI Banjolúčānkama

banjòlūčkī

Napomena: Ime je Banja Luka službeno te se od njega tvore etnici Banjolučanin i Banjolučanka te ktetik banjolučki (npr. Banjolučka biskupija). Etnici Banjalučanin i Banjalučanka te ktetik banjalučki (npr. banjalučki ćevapi) tvore se od također potvrđenoga, ali neslužbenoga imenskog lika Banjaluka.

Bȁr, G Bȁra, DL Bȁru, A Bȁr, L u Bȁru / ù Baru, I Bȁrom

Bȁranin, GA Bȁranina, DL Bȁraninu, V Bȁranine, I Bȁraninom; mn. NV Bȁrani, G Bȁrānā, DLI Bȁranima, A Bȁrane

Bȁrānka, G Bȁrānkē, DL Bȁrānki, A Bȁrānku, V Bȁrānko, I Bȁrānkōm; mn. NAV Bȁrānke, G Bȁrānkā/Bȁrānkī, DLI Bȁrānkama

bȁrskī

Napomena: U obližnjim je Zupcima u uporabi mjesni ženski etnik Barkinja.

Bàranja, G Bàranjē, D Bàranji, A Bàranju, L u Bàranji, I Bàranjōm

Baránjac, GA Baránjca, DL Baránjcu, V Bàrānjče, I Baránjcem; mn. NV Baránjci, G Bàrānjācā, DLI Baránjcima, A Baránjce

Bàrānjka, G Bàrānjkē, DL Bàrānjki, A Bàrānjku, V Bàrānjko, I Bàrānjkōm; mn. NAV Bàrānjke, G Bàrānjkā/Bàrānjkī, DLI Bàrānjkama

bàranjskī

Barcelóna, G Barcelónē, D Barcelóni, A Barcelónu, L u Barcelóni, I Barcelónōm

Barcelónjanin, GA Barcelónjanina, DL Barcelónjaninu, V Barcelónjanine, I Barcelónjaninom; mn. NV Barcelónjani, G Barcelónjānā, DLI Barcelónjanima, A Barcelónjane

Barcelónjānka, G Barcelónjānkē, DL Barcelónjānki, A Barcelónjānku, V Barcelónjānko, I Barcelónjānkōm; mn. NAV Barcelónjānke, G Barcelónjānkā/Barcelónjānkī, DLI Barcelónjānkama

barcèlōnskī

Bàskija, G Bàskijē, D Bàskiji, A Bàskiju, L u Bàskiji, I Bàskijōm

Bȁsk, GA Bȁska, DL Bȁsku, V Bȁšče, I Bȁskom; mn. NV Bȁski, G Bȃskā, DLI Bȁskima, A Bȁske

Bàskījka, G Bàskījkē, DL Bàskījki, A Bàskījku, V Bàskījko, I Bàskījkōm; mn. NAV Bàskījkē, G Bàskījkā/Bàskījkī, DLI Bàskījkama

bàskījskī

Baška, Bašćanin, Bašćanka, bašćanski

Bȁška, G Bȁškē, D Bȁški, A Bȁšku, L u Bȁški / ù Baški, I Bȁškōm

Bàšćanin, GA Bàšćanina, DL Bàšćaninu, V Bàšćanine, I Bàšćaninom; mn. NV Bàšćani, G Bȁšćānā, DLI Bàšćanima, A Bàšćane

Bàšćānka, G Bàšćānkē, DL Bàšćānki, A Bàšćānku, V Bàšćānko, I Bàšćānkōm; mn. NAV Bàšćānke, G Bàšćānkā/Bàšćānkī, DLI Bàšćānkama

bàšćānskī

Napomena: Zemljopisna imena koja završavaju na -čka, -ska, -ška u kojima je završni samoglasnik a kratak sklanjaju se po imeničkoj sklonidbi (npr. Učka, L. na Učki; Aljaska, L. na Aljaski/Aljasci; Gradiška, L. u Gradiški/Gradišci; Baška, L. u Baški), a po pridjevskoj ako je završni samoglasnik a dug (npr. Grčka, L. u Grčkoj; Hrvatska, L. u Hrvatskoj; Češka, L. u Češkoj). Ktetik je bašćanski prihvaćen u hrvatski standardni jezik u mjesnome liku (bašćanski, a ne baški po modelu: Gradiška – gradiški). Lik baščanski, koji dosadašnja pravopisna praksa dopušta uz bašćanski, temelji se na odnosu k > č, ali je u pismenoj praksi slabo prihvaćen te stoga dajemo prednost liku bašćanski. Pridjev bašćanski nestandardnojezična je izvedenica te stoga nema smisla intervenirati u riječ nastalu nestandardnojezičnom tvorbom na glasovnoj razini. Razlog zašto je u standardni jezik prihvaćen taj pridjev svakako je i u tome što se nalazi u imenu Bašćanska ploča, imenu jednoga od najstarijih spomenika hrvatske pismenosti u kojemu se čuva mjesni izgovor toga ktetika.

Bȁvarskā, G Bȁvarskē, D Bȁvarskōj, A Bȁvarskū, L u Bȁvarskōj / ù Bavarskōj, I Bȁvarskōm

Bavárac, GA Bavárca, DL Bavárcu, V Bȁvārče, IBavárcem; mn. NV Bavárci, G Bàvārācā, DLI Bavárcima, A Bavárce

Bàvārka, G Bàvārkē, DL Bàvārki, A Bàvārku, V Bàvārko, I Bàvārkōm; mn. NAV Bàvārke, G Bàvārkā/Bàvārkī, DLI Bàvārkama

bȁvarskī

Bȇč, G Béča, D Béču, A Bȇč, L u Béču, I Béčom

Béčanin, GA Béčanina, DL Béčaninu, V Béčanine, I Béčaninom; mn. NV Béčani, G Béčānā, DLI Béčanima, A Béčane

Béčānka, G Béčānkē, DL Béčānki, A Béčānku, V Béčānko, I Béčānkōm; mn. NAV Béčānke, G Béčānkā/Béčānkī, DLI Béčānkama

bȇčkī

Napomena: U nekim starijim tekstovima i pravopisima s početka XX. stoljeća zapisan je i muški etnik Bečlija. Na kajkavskome području Beč se nekoć nazivao i Dunaj.

Bèlgija, G Bèlgijē, D Bèlgiji, A Bèlgiju, L u Bèlgiji, I Bèlgijōm

Belgíjac, GA Belgíjca, DL Belgíjcu, V Bèlgījče, I Belgíjcem; mn. NV Belgíjci, G Bèlgījācā, DLI Belgíjcima, A Belgíjce

Bèlgījka, G Bèlgījkē, DL Bèlgījki, A Bèlgījku, V Bèlgījko, I Bèlgījkōm; mn. NAV Bèlgījkē, G Bèlgījkā/Bèlgījkī, DLI Bèlgījkama

bèlgījskī

Bȇlī Mȁnastīr, G Bȇlōg(a) Mȁnastīra, D Bȇlōm(u) Mȁnastīru, A Bȇlī Mȁnastīr, L u Bȇlōm(e) Mȁnastīru / ù Bēlōm(e/u) Mȁnastīru, I Bȇlīm Mȁnastīrom

Belomanastírac, GA Belomanastírca, DL Belomanastírcu, V Belomanàstīrče, IBelomanastírcem; mn. NV Belomanastírci, G Belomanàstīrācā, DLI Belomanastírcima, A Belomanastírce

Belomanàstīrka, G Belomanàstīrkē, DL Belomanàstīrki, A Belomanàstīrku, V Belomanàstīrko, I Belomanàstīrkōm; mn. NAV Belomanàstīrke, G Belomanàstīrkā/Belomanàstīrkī, DLI Belomanàstīrkama

belomanàstīrskī

Napomena: U mjesnoj su uporabi uz standardnojezični lik mjesni likovi Monoštor i Beli.

Bèngāl, G Bengála, D Bengálu, A Bèngāl, L u Bengálu, I Bengálom

Bengálac, GA Bengálca, DL Bengálcu, V Bȅngālče, I Bengálcem; mn. NV Bengálci, G Bèngālācā, DLI Bengálcima, A Bengálce

Bèngālka, G Bèngālkē, DL Bèngālki, A Bèngālku, V Bèngālko, I Bèngālkōm; mn. NAV Bèngālke, G Bèngālkā/Bèngālkī, DLI Bèngālkama

bèngālskī

Bénkovac, G Bénkōvca, D Bénkōvcu, A Bénkovac, L u Bénkōvcu, I Bénkōvcem

Bénkovčanin, GA Bénkovčanina, DL Bénkovčaninu, V Bénkovčanine, I Bénkovčaninom; mn. NV Bénkovčani, G Bénkovčānā, DLI Bénkovčanima, A Bénkovčane

Bénkovčānka, G Bénkovčānkē, DL Bénkovčānki, A Bénkovčānku, V Bénkovčānko, I Bénkovčānkōm; mn. NAV Bénkovčānke, G Bénkovčānkā/Bénkovčānkī, DLI Bénkovčānkama

bénkovačkī

Bȅogrād, G Bȅogrāda, D Bȅogrādu, A Bȅogrād, L u Bȅogrādu / ù Beogrādu, I Bȅogrādom

Bȅograđanin, GA Bȅograđanina, DL Bȅograđaninu, V Bȅograđanine, I Bȅograđaninom; mn. NV Bȅograđani, G Bȅograđānā, DLI Bȅograđanima, A Bȅograđane

Bȅograđānka, G Bȅograđānkē, DL Bȅograđānki, A Bȅograđānku, V Bȅograđānko, I Bȅograđānkōm; mn. NAV Bȅograđānke, G Bȅograđānkā/Bȅograđānkī, DLI Bȅograđānkama

bȅogradskī

Bèrlīn, G Berlína, D Berlínu, A Bèrlīn, L u Berlínu, I Berlínom

Berlínčanin, GA Berlínčanina, DL Berlínčaninu, V Berlínčanine, I Berlínčaninom; mn. NV Berlínčani, G Berlínčānā, DLI Berlínčanima, A Berlínčane

Berlínčānka, G Berlínčānkē, DL Berlínčānki, A Berlínčānku, V Berlínčānko, I Berlínčānkōm; mn. NAV Berlínčānke, G Berlínčānkā/Berlínčānkī, DLI Berlínčānkama

bèrlīnskī

Bȉogrād nȁ Mōru, G Bȉogrāda nȁ Mōru, D Bȉogrādu nȁ Mōru, A Bȉogrād nȁ Mōru, L u Bȉogrādu nȁ Mōru / ù Biogrādu nȁ Mōru, I Bȉogrādom nȁ Mōru

Bȉograđanin, GA Bȉograđanina, DL Bȉograđaninu, V Bȉograđanine, I Bȉograđaninom; mn. NV Bȉograđani, G Bȉograđānā, DLI Bȉograđanima, A Bȉograđane

Bȉograđānka, G Bȉograđānkē, DL Bȉograđānki, A Bȉograđānku, V Bȉograđānko, I Bȉograđānkōm; mn. NAV Bȉograđānke, G Bȉograđānkā/Bȉograđānkī, DLI Bȉograđānkama

bȉogradskī

Napomena: U mjesnoj su uporabi etnici Biogradac i Biograjka te ktetik biograjski. Mjesno stanovništvo naselje zove Biograd. To je bilo službeno ime do popisa stanovništva 1971.

Bìzant, G Bìzanta, D Bìzantu, A Bìzant, L u Bìzantu, I Bìzantom

Bizantínac, GA Bizantínca, DL Bizantíncu, V Bizàntīnče, I Bizantíncem; mn. NV Bizantínci, G Bizàntīnācā, DLI Bizantíncima, A Bizantínce

Bizàntīnka, G Bizàntīnkē, DL Bizàntīnki, A Bizàntīnku, V Bizàntīnko, I Bizàntīnkōm; mn. NAV Bizàntīnke, G Bizàntīnkā/Bizàntīnkī, DLI Bizàntīnkama

bìzantskī

Bjelòkosnā Ȍbala, G Bjelòkosnē Ȍbalē, D Bjelòkosnōj Ȍbali, A Bjelòkosnū Ȍbalu, L u Bjelòkosnōj Ȍbali, I Bjelòkosnōm Ȍbalōm

Bjelokóšćanin, GA Bjelokóšćanina, DL Bjelokóšćaninu, V Bjelokóšćanine, I Bjelokóšćaninom; mn. NV Bjelokóšćani, G Bjelokóšćānā, DLI Bjelokóšćanima, A Bjelokóšćane

Bjelokóšćānka, G Bjelokóšćānkē, DL Bjelokóšćānki, A Bjelokóšćānku, V Bjelokóšćānko, I Bjelokóšćānkōm; mn. NAV Bjelokóšćānke, G Bjelokóšćānkā/Bjelokóšćānkī, DLI Bjelokóšćānkama

bjelokóšćanskī

Napomena: U diplomaciji se upotrebljava službeno francusko ime Côte d’lvoire, no u općoj je uporabi egzonim Bjelokosna Obala.

Bjelorùsija, G Bjelorùsijē, D Bjelorùsiji, A Bjelorùsiju, L u Bjelorùsiji, I Bjelorùsijōm

Bjelòrus, GA Bjelòrusa, DL Bjelòrusu, V Bjȅloruse, I Bjelòrusom; mn. NV Bjelòrusi, G Bjelòrūsā, DLI Bjelòrusima, A Bjelòruse

Bjelòruskinja, G Bjelòruskinjē, DL Bjelòruskinji, A Bjelòruskinju, V Bjelòruskinjo, I Bjelòruskinjōm; mn. NAV Bjelòruskinje, G Bjelòruskīnjā, DLI Bjelòruskinjama

bjelòruskī

Napomena: U diplomaciji se upotrebljava službeno bjelorusko ime Belarus, no u općoj je uporabi egzonim Bjelorusija.

Blȁto, G Blȁta, D Blȁtu, A Blȁto, L u Blȁtu / ù Blatu, I Blȁtom

Blȁćanin, GA Blȁćanina, DL Blȁćaninu, V Blȁćanine, I Blȁćaninom; mn. NV Blȁćani, G Blȁćānā, DLI Blȁćanima, A Blȁćane

Blȁćānka, G Blȁćānkē, DL Blȁćānki, A Blȁćānku, V Blȁćānko, I Blȁćānkōm; mn. NAV Blȁćānke, G Blȁćānkā/Blȁćānkī, DLI Blȁćānkama

blȁtskī

Napomena: Riječ je o vrlo rasprostranjenome ojkonimu. Stanovnica se Blata na Korčuli mjesno naziva Blajka, a mjesni je ktetik blajski. Blaćka je, pak, stanovnica Blata na Mljetu.

Bȍka kòtorskā, G Bȍkē kòtorskē, D Bȍki kòtorskōj, A Bȍku kòtorskū, L u Bȍki kòtorskōj / ù Boki kòtorskōj, I Bȍkōm kòtorskōm

Bòkēlj, GA Bokélja, D Bokélju, V Bȍkēlju, I Bokéljom; mn. NV Bokélji, G Bokéljā, DLI Bokéljima, A Bokélje

Bòkēljka, G Bòkēljkē, DL Bòkēljki, A Bòkēljku, V Bòkēljko, I Bòkēljkōm; mn. NAV Bòkēljke, G Bòkēljkā/Bòkēljkī, DLI Bòkēljkama

bòkēljskī

Napomena: U starijim je tekstovima zabilježen dativ i lokativ Boci kotorskoj. Zabilježen je ujedno muški etnik Bokez te ktetik bokeški.

Bòlīvija, G Bòlīvijē, D Bòlīviji, A Bòlīviju, L u Bòlīviji, I Bòlīvijōm

Bolivíjac, GA Bolivíjca, DL Bolivíjcu, V Bòlīvījče, I Bolivíjcem; mn. NV Bolivíjci, G Bolìvījācā, DLI Bolivíjcima, A Bolivíjce

Bolìvījka, G Bolìvījkē, DL Bolìvījki, A Bolìvījku, V Bolìvījko, I Bolìvījkōm; mn. NAV Bolìvījke, G Bolìvījkā/Bolìvījkī, DLI Bolìvījkama

bòlīvījskī

Bȍsna, G Bȍsnē, D Bȍsni, A Bȍsnu, L u Bȍsni / ù Bosni, I Bȍsnōm

Bosánac, GA Bosánca, DL Bosáncu, V Bòsānče, I Bosáncem; mn. NV Bosánci, G Bòsānācā, DLI Bosáncima, A Bosánce

Bòsānka, G Bòsānkē, DL Bòsānki, A Bòsānku, V Bòsānko, I Bòsānkōm; mn. NAV Bòsānke, G Bòsānkā/Bòsānkī, DLI Bòsānkama

bòsanskī

Napomena: Povijesni su etnici Bošnjak i Bošnjakinja 90-ih godina XX. stoljeća postali etnonimima koji se odnose na većinu južnoslavenskih muslimana, ponajprije u Bosni i Hercegovini, ali i u Srbiji, Crnoj Gori, Kosovu i Makedoniji (gdje su autohtono stanovništvo) te Hrvatskoj, Sloveniji i drugdje u iseljeništvu. U hrvatskome i srpskome jeziku jezik se Bošnjakâ naziva bošnjačkim, a u bošnjačkome bosanskim.

Brȃč, G Bráča, DL Bráču, A Brȃč, I Bráčem

Bráčanin, GA Bráčanina, DL Bráčaninu, V Bráčanine, I Bráčaninom; mn. NV Bráčani, G Bráčānā, DLI Bráčanima, A Bráčane

Bráčānka, G Bráčānkē, DL Bráčānki, A Bráčānku, V Bráčānko, I Bráčānkōm; mn. NAV Bráčānke, G Bráčānkā/Bráčānkī, DLI Bráčānkama

brȃčkī

Napomena: Mjesno se ime otoka različito izgovara. Uz standardnojezični su lik (potvrđen u Sumartinu, jedinomu štokavskom naselju na otoku) potvrđeni različiti čakavski likovi (npr. Brac, Broc i Broč) te etnici tvoreni od tih likova (npr. Bracanin, Brocanin, Bročanin, Bračka, Broško).

Bràtislava, G Bràtislavē, D Bràtislavi, A Bràtislavu, L u Bràtislavi, I Bràtislavōm

Bràtislavljanin, GA Bràtislavljanina, DL Bràtislavljaninu, V Bràtislavljanine, I Bràtislavljaninom; mn. NV Bràtislavljani, G Bràtislavljānā, DLI Bràtislavljanima, A Bràtislavljane

Bràtislavljānka, G Bràtislavljānkē, DL Bràtislavljānki, A Bràtislavljānku, V Bràtislavljānko, I Bràtislavljānkōm; mn. NAV Bràtislavljānke, G Bràtislavljānkā/Bràtislavljānkī, DLI Bràtislavljānkama

bràtislavskī

Napomena: Ime je Bratislava u Slovačkoj postalo službenim 1919. Dotad su tijekom austrougarske vlasti u uporabi bila imena motivirana osobnim imenom Poson, koje je nosio prvi upravitelj bratislavske tvrđave. Od navedenoga osobnog imena potječe i hrvatski povijesni egzonim Požun.

Bràzīl, G Brazíla, D Brazílu, A Bràzīl, L u Brazílu, A Brazílom

Brazílac, GA Brazílca, DL Brazílcu, V Bràzīlče, I Brazílcem; mn. NV Brazílci, G Bràzīlācā, DLI Brazílcima, A Brazílce

Bràzīlka, G Bràzīlkē, DL Bràzīlki, A Bràzīlku, V Bràzīlko, I Bràzīlkōm; mn. NAV Bràzīlke, G Bràzīlkā/Bràzīlkī, DLI Bràzīlkama

bràzīlskī

Brètōnija, G Brètōnijē, D Brètōniji, A Brètōniju, L u Brètōniji, I Brètōnijōm

Bretónac, GA Bretónca, DL Bretóncu, V Brètōnče, I Bretóncem; mn. NV Bretónci, G Brètōnācā, DLI Bretóncima, A Bretónce

Brètōnka, G Brètōnkē, DL Brètōnki, A Brètōnku, V Brètōnko, I Brètōnkōm; mn. NAV Brètōnke, G Brètōnkā/Brètōnkī, DLI Brètōnkama

brètōnskī

Brìtānija, G Brìtānijē, D Brìtāniji, A Brìtāniju, L u Brìtāniji, I Brìtānijōm

Británac, GA Británca, DL Británcu, V Brìtānče, I Británcem; mn. NV Británci, G Brìtānācā, DLI Británcima, A Británce

Brìtānka, G Brìtānkē, DL Brìtānki, A Brìtānku, V Brìtānko, I Brìtānkōm; mn. NAV Brìtānke, G Brìtānkā/Brìtānkī, DLI Brìtānkama

brìtānskī

Bruxelles, G Bruxellesa, D Bruxellesu, A Bruxelles, L u Bruxellesu, I Bruxellesom

Brìselac, GA Brìsēlca, DL Brìsēlcu, V Brìsēlče, I Brìsēlcem; mn. NV Brìsēlci, G Brìselācā, DLI Brìsēlcima, A Brìsēlce

Brìsēlka, G Brìsēlkē, DL Brìsēlki, A Brìsēlku, V Brìsēlko, I Brìsēlkōm; mn. NAV Brìsēlke, G Brìsēlkā/Brìsēlkī, DLI Brìsēlkama

brìselskī

Napomena: Rijetko je u uporabi i hrvatski egzonim Bruselj.

Bùdimpešta, G Bùdimpeštē, D Bùdimpešti, A Bùdimpeštu, L u Bùdimpešti, I Bùdimpeštōm

Budimpeštánac, GA Budimpeštánca, DL Budimpeštáncu, V Budimpèštānče, I Budimpeštáncem; mn. NV Budimpeštánci, G Budimpèštānācā, DLI Budimpeštáncima, A Budimpeštánce

Budimpèštānka, G Budimpèštānkē, DL Budimpèštānki, A Budimpèštānku, V Budimpèštānko, I Budimpèštānkōm; mn. NAV Budimpèštānke, G Budimpèštānkā/Budimpèštānkī, DLI Budimpèštānkama

bùdimpeškī

Bȗdva, G Bȗdvē, D Bȗdvi, A Bȗdvu, L u Bȗdvi / ù Budvi, I Bȗdvōm

Bùdvanin, GA Bùdvanina, DL Bùdvaninu, V Bùdvanine, I Bùdvaninom; mn. NV Bùdvani, G Bȕdvānā, DLI Bùdvanima, A Bùdvane

Bùdvānka, G Bùdvānkē, DL Bùdvānki, A Bùdvānku, V Bùdvānko, I Bùdvānkōm; mn. NAV Bùdvānke, G Bùdvānkā/Bùdvānkī, DLI Bùdvānkama

bùdvanskī

Napomena: Do sredine XX. stoljeća u uporabi su bili etnici Budljanin i Budljanka te ktetik budljanski (katkad su zapisani kao Budvljanin, Budvljanka i budvljanski). U XVI. stoljeću potvrđen je i ktetik budaljski

Bȕgarskā, G Bȕgarskē, D Bȕgarskōj, A Bȕgarskū, L u Bȕgarskōj / ù Bugarskōj, I Bȕgarskōm

Bȕgarin, GA Bȕgarina, DL Bȕgarinu, V Bȕgarine, I Bȕgarinom; mn. NV Bȕgāri, G Bȕgārā, DLI Bȕgārima, A Bȕgāre

Bȕgārka, G Bȕgārkē, DL Bȕgārki, A Bȕgārku, V Bȕgārko, I Bȕgārkōm; mn. NAV Bȕgārke, G Bȕgārkā/Bȕgārkī, DLI Bȕgārkama

bȕgarskī

Bȕgōjno, G Bȕgōjna, D Bȕgōjnu, A Bȕgōjno, L u Bȕgōjnu / ù Bugōjnu, I Bȕgōjnom

Bugojánac, GA Bugojánca, DL Bugojáncu, V Bùgojānče, I Bugojáncem; mn. NV Bugojánci, G Bugòjānācā, DLI Bugojáncima, A Bugojánce

Bùgojānka, G Bùgojānkē, DL Bùgojānki, A Bùgojānku, V Bùgojānko, I Bùgojānkōm; mn. NAV Bùgojānke, G Bùgojānkā/Bùgojānkī, DLI Bùgojānkama

bȕgojanskī

Bȕje, G Bȗjā, DI Bȕjama, A Bȕje, L u Bȕjama / ù Bujama

Bȕjanin, GA Bȕjanina, DL Bȕjaninu, V Bȕjanine, I Bȕjaninom; mn. NV Bȕjani, G Bȕjānā, DLI Bȕjanima, A Bȕjane

Bȕjānka, G Bȕjānkē, DL Bȕjānki, A Bȕjānku, V Bȕjānko, I Bȕjānkōm; mn. NAV Bȕjānke, G Bȕjānkā/Bȕjānkī, DLI Bȕjānkama

bȕjskī

Napomena: U mjesnoj su uporabi muški etnik Bujež te ženski Buješka i Buježa.

Bȕkovica, G Bȕkovicē, D Bȕkovici, A Bȕkovicu, L u Bȕkovici / ù Bukovici, I Bȕkovicōm

Bȕkovičanin, GA Bȕkovičanina, DL Bȕkovičaninu, V Bȕkovičanine, I Bȕkovičaninom; mn. NV Bȕkovičani, G Bȕkovičānā, DLI Bȕkovičanima, A Bȕkovičane

Bȕkovičānka, G Bȕkovičānkē, DL Bȕkovičānki, A Bȕkovičānku, V Bȕkovičānko, I Bȕkovičānkōm; mn. NAV Bȕkovičānke, G Bȕkovičānkā/Bȕkovičānkī, DLI Bȕkovičānkama

bȕkovičkī

Bùkurešt, G Bùkurešta, D Bùkureštu, A Bùkurešt, L u Bùkureštu, I Bùkureštom

Bùkureštanin, GA Bùkureštanina, DL Bùkureštaninu, V Bùkureštanine, I Bùkureštaninom; mn. NV Bùkureštani, G Bùkureštānā, DLI Bùkureštanima, A Bùkureštane

Bùkureštānka, G Bùkureštānkē, DL Bùkureštānki, A Bùkureštānku, V Bùkureštānko, I Bùkureštānkōm; mn. NAV Bùkureštānke, G Bùkureštānkā/Bùkureštānkī, DLI Bùkureštānkama

bùkureštanskī

Bùsovača, G Bùsovačē, D Bùsovači, A Bùsovaču, L u Bùsovači, I Bùsovačōm

Bùsōvčanin, GA Bùsōvčanina, DL Bùsōvčaninu, V Bùsōvčanine, I Bùsōvčaninom; mn. NV Bùsōvčani, G Bùsōvčānā, DLI Bùsōvčanima, A Bùsōvčane

Bùsōvčānka, G Bùsōvčānkē, DL Bùsōvčānki, A Bùsōvčānku, V Bùsōvčānko, I Bùsōvčānkōm; mn. NAV Bùsōvčānke, G Bùsōvčānkā/Bùsōvčānkī, DLI Bùsōvčānkama

bùsovačkī

Calcutta, G Calcutte, D Calcutti, A Calcuttu, L u Calcutti, I Calcuttom

Kàlkućanin, GA Kàlkućanina, DL Kàlkućaninu, V Kàlkućanine, I Kàlkućaninom; mn. NV Kàlkućani, G Kàlkućānā, DLI Kàlkućanima, A Kàlkućane

Kàlkućānka, G Kàlkućānkē, DL Kàlkućānki, A Kàlkućānku, V Kàlkućānko, I Kàlkućānkōm; mn. NAV Kàlkućānke, G Kàlkućānkā/Kàlkućānkī, DLI Kàlkućānkama

kàlkutskī

Napomena: Zabilježen je egzonim Kalkuta (prema engleskome Calcutta), a u novije se vrijeme pojavljuju i egzonimi Kolkata (prema hindskome imenu) i Kalikata (prema bengalskome imenu).

Cambridge, G Cambridgea, D Cambridgeu, A Cambridge, L u Cambridgeu, I Cambridgeom

Kèmbridžanin, GA Kèmbridžanina, DL Kèmbridžaninu, V Kèmbridžanine, I Kèmbridžaninom; mn. NV Kèmbridžani, G Kèmbridžānā, DLI Kèmbridžanima, A Kèmbridžane

Kèmbridžānka, G Kèmbridžānkē, DL Kèmbridžānki, A Kèmbridžānku, V Kèmbridžānko, I Kèmbridžānkōm; mn. NAV Kèmbridžānke, G Kèmbridžānkā/Kèmbridžānkī, DLI Kèmbridžānkama

kèmbričkī

Cètinskā krȁjina, G Cètinskē krȁjinē, D Cètinskōj krȁjini, A Cètinskū krȁjinu, L u Cètinskōj krȁjini, I Cètinskōm krȁjinōm

Cètinjanin, GA Cètinjanina, DL Cètinjaninu, V Cètinjanine, I Cètinjaninom; mn. NV Cètinjani, G Cètinjānā, DLI Cètinjanima, A Cètinjane

Cètinjānka, G Cètinjānkē, DL Cètinjānki, A Cètinjānku, V Cètinjānko, I Cètinjānkōm; mn. NAV Cètinjānke, G Cètinjānkā/Cètinjānkī, DLI Cètinjānkama

cètinskī

Napomena: Mjesno je u uporabi i lik Cetinjska krajina, koji je nastao analogijom prema etnicima.

Cètinje, G Cètinja, D Cètinju, A Cètinje, L na Cètinju, I Cètinjem

Cètinjanin, GA Cètinjanina, DL Cètinjaninu, V Cètinjanine, I Cètinjaninom; mn. NV Cètinjani, G Cètinjānā, DLI Cètinjanima, A Cètinjane

Cètinjānka, G Cètinjānkē, DL Cètinjānki, A Cètinjānku, V Cètinjānko, I Cètinjānkōm; mn. NAV Cètinjānke, G Cètinjānkā/Cètinjānkī, DLI Cètinjānkama

cètinjskī

Napomena: S obzirom na to da se izvorno na crnogorskome jeziku toponim izgovara Cetȉnje, hrvatski bismo lik Cètinje mogli nazvati naglasnim egzonimom.

Chicago, G Chicaga, D Chicagu, A Chicago, L u Chicagu, I Chicagom

Čikážanin, GA Čikážanina, DL Čikážaninu, V Čikážanine, I Čikážaninom; mn. NV Čikážani, G Čikážānā, DLI Čikážanima, A Čikážane

Čikážānka, G Čikážānkē, DL Čikážānki, A Čikážānku, V Čikážānko, I Čikážānkōm; mn. NAV Čikážānke, G Čikážānkā/Čikážānkī, DLI Čikážānkama

čìkāškī

Cȉpar, G Cȉpra, D Cȉpru, A Cȉpar, L na Cȉpru / nà Cipru // u Cȉpru / ù Cipru, I Cȉprom

Cȉpranin, GA Cȉpranina, DL Cȉpraninu, V Cȉpranine, I Cȉpraninom; mn. NV Cȉprani, G Cȉprānā, DLI Cȉpranima, A Cȉprane

Cȉprānka, G Cȉprānkē, DL Cȉprānki, A Cȉprānku, V Cȉprānko, I Cȉprānkōm; mn. NAV Cȉprānke, G Cȉprānkā/Cȉprānkī, DLI Cȉprānkama

cȉparskī

Napomena: Kad se misli na otok, lokativ dolazi isključivo uz prijedlog na, a kad se misli na državu, uz prijedloge u i na.

Crȅs, G Crȅsa, D Crȅsu, A Crȅs, L na Crȅsu / u Crȅsu // nà Cresu / ù Cresu, I Crèsom

Crȅšanin, GA Crȅšanina, DL Crȅšaninu, V Crȅšanine, I Crȅšaninom; mn. NV Crȅšani, G Crȅšānā, DLI Crȅšanima, A Crȅšane

Crȅšānka, G Crȅšānkē, DL Crȅšānki, A Crȅšānku, V Crȅšānko, I Crȅšānkōm; mn. NAV Crȅšānke, G Crȅšānkā/Crȅšānkī, DLI Crȅšānkama

crȅškī

Napomena: Kad se misli na otok, lokativ dolazi isključivo uz prijedlog na, a kad se misli na istoimeno naselje, isključivo uz prijedlog u. Creški je mjesni govor cakavski, pa su mjesni etnici Cresan i Creskinja, a ktetik creski.

Crikvènica, G Crikvènicē, D Crikvènici, A Crikvènicu, L u Crikvènici, I Crikvènicōm

Crikvèničanin, GA Crikvèničanina, DL Crikvèničaninu, V Crikvèničanine, I Crikvèničaninom; mn. NV Crikvèničani, G Crikvèničānā, DLI Crikvèničanima, A Crikvèničane

Crikvèničānka, G Crikvèničānkē, DL Crikvèničānki, A Crikvèničānku, V Crikvèničānko, I Crikvèničānkōm; mn. NAV Crikvèničānke, G Crikvèničānkā/Crikvèničānkī, DLI Crikvèničānkama

crikvèničkī

Napomena: Mjesno se ojkonim izgovara i Crkvenica. Mjesni su etnici Crkveničan i Crkveniškinja, a ktetik crkveniški. Stanovnici otoka Krka Crikveničane nazivaju Gorinci (po naselju Gorica). Bribirci ih nazivaju Kotorci, a Dramaljci Kotorani (i jedni i drugi po naselju Kotor). Crikveničke starosjedioce stanovnici Novoga Vinodolskog nazivaju Saragari (usp. sarag 'papalina'). Stanovnici Senja i okolice područje od Novoga Vinodolskog do Rijeke nazivaju Kiradija, a Bakrani i Krčani područje od Novoga Vinodolskoga do Kraljevice Kirija. Etnici su u oba slučaju Kirac i Kirica, a ktetik kirski.

Cȓnā Gòra, G Cȓnē Gòrē, D Cȓnōj Gȍri, A Cȓnū Gȍru, L u Cȓnōj Gòri / ù Cr̄nōj Gòri, I Cȓnōm Gòrōm

Crnogórac, GA Crnogórca, DL Crnogórcu, V Crnògōrče, I Crnogórcem; mn. NV Crnogórci, G Crnògōrācā, DLI Crnogórcima, A Crnogórce

Crnògōrka, G Crnògōrkē, DL Crnògōrki, A Crnògōrku, V Crnògōrko, I Crnògōrkōm; mn. NAV Crnògōrke, G Crnògōrkā/Crnògōrkī, DLI Crnògōrkama

crnògorskī

Čȃd, G Čȃda, D Čȃdu, A Čȃd, L u Čádu, I Čȃdom

Čáđanin, GA Čáđanina, DL Čáđaninu, V Čáđanine, I Čáđaninom; mn. NV Čáđani, G Čáđānā, DLI Čáđanima, A Čáđane

Čáđānka, G Čáđānkē, DL Čáđānki, A Čáđānku, V Čáđānko, I Čáđānkōm; mn. NAV Čáđānke, G Čáđānkā/Čáđānkī, DLI Čáđānkama

čȃdskī

Čȁkovec, G Čȁkōvca, D Čȁkōvcu, A Čȁkovec, L u Čȁkōvcu / ù Čakōvcu, I Čȁkōvcem

Čȁkovčanin, GA Čȁkovčanina, DL Čȁkovčaninu, V Čȁkovčanine, I Čȁkovčaninom; mn. NV Čȁkovčani, G Čȁkovčānā, DLI Čȁkovčanima, A Čȁkovčane

Čȁkovčānka, G Čȁkovčānkē, DL Čȁkovčānki, A Čȁkovčānku, V Čȁkovčānko, I Čȁkovčānkōm; mn. NAV Čȁkovčānke, G Čȁkovčānkā/Čȁkovčānkī, DLI Čȁkovčānkama

čȁkovečkī

Čȁpljina, G Čȁpljinē, D Čȁpljini, A Čȁpljinu, L u Čȁpljini / ù Čapljini, I Čȁpljinōm

Čapljínac, GA Čapljínca, DL Čapljíncu, V Čȁpljīnče, I Čapljíncem; mn. NV Čapljínci, G Čàpljīnācā, DLI Čapljíncima, A Čapljínce

Čàpljīnka, G Čàpljīnkē, DL Čàpljīnki, A Čàpljīnku, V Čàpljīnko, I Čàpljīnkōm; mn. NAV Čàpljīnke, G Čàpljīnkā/Čàpljīnkī, DLI Čàpljīnkama

čȁpljinskī

Čèčēnija, G Čèčēnijē, D Čèčēniji, A Čèčēniju, L u Čèčēniji, I Čèčēnijōm

Čèčēn, GA Čečéna, DL Čečénu, V Čȅčēnu, I Čečénom; mn. NV Čečéni, G Čečénā, DLI Čečénima, A Čečéne

Čèčēnka, G Čèčēnkē, DL Čèčēnki, A Čèčēnku, V Čèčēnko, I Čèčēnkōm; mn. NAV Čèčēnke, G Čèčēnkā/Čèčēnkī, DLI Čèčēnkama

čèčēnskī

Čȅškā, G Čȅškē, D Čȅškōj, A Čȅškū, L u Čȅškōj / ù Češkōj, I Čȅškōm

Čȅh, GA Čȅha, DLV Čȅhu, I Čȅhom; mn. NV Čȅsi, G Čȇhā, DLI Čȅsima, A Čȅhe

Čȅhinja, G Čȅhinjē, DL Čȅhinji, A Čȅhinju, V Čȅhinjo, I Čȅhinjōm; mn. NAV Čȅhinje, G Čȅhīnja, DLI Čȅhinjama

čȅškī

Napomena: U diplomaciji se upotrebljava ime Češka Republika, no u općoj je uporabi egzonim Češka.

Čȋle, G Čȋlea, D Čȋleu, A Čȋle, L u Čȋleu / ù Čīleu, I Čȋleom

Čileánac, GA Čileánca, DL Čileáncu, V Čilèānče, I Čileáncem; mn. NV Čileánci, G Čilèānācā, DLI Čileáncima, A Čileánce

Čilèānka, G Čilèānkē, DL Čilèānki, A Čilèānku, V Čilèānko, I Čilèānkōm; mn. NAV Čilèānke, G Čilèānkā/Čilèānkī, DLI Čilèānkama

čilèānskī

Napomena: U uporabi je nekoć bio i ktetik čilski okamenjen u nazivu čilska salitra.

Čìtluk, G Čìtluka, D Čìtluku, A Čìtluk, L u Čìtluku, I Čìtlukom

Čìtlučanin, GA Čìtlučanina, DL Čìtlučaninu, V Čìtlučanine, I Čìtlučaninom; mn. NV Čìtlučani, G Čìtlučānā, DLI Čìtlučanima, A Čìtlučane

Čìtlučānka, G Čìtlučānkē, DL Čìtlučānki, A Čìtlučānku, V Čìtlučānko, I Čìtlučānkōm; mn. NAV Čìtlučānke, G Čìtlučānkā/Čìtlučānkī, DLI Čìtlučānkama

čìtlučkī

Napomena: Više naselja nosi ime Čitluk. U Cetinskoj krajini i Promini uz standardnojezične je etnike u uporabi muški etnik Čitlučanac. Ženski su etnici Čitlučkinja i Čitlučka zabilježeni u Cetinskoj krajini. Čitlučkom se (i Čitlučankom) zove i stanovnica Čitluka u zapadnoj Hercegovini. Ktetik je čitlucki u uporabi u Cetinskoj krajini i Promini, a čitluski isključivo u Cetinskoj krajini.

Dàlmācija, G Dàlmācijē, D Dàlmāciji, A Dàlmāciju, L u Dàlmāciji, I Dàlmācijōm

Dalmatínac, GA Dalmatínca, DL Dalmatíncu, V Dalmàtīnče, I Dalmatíncem; mn. NV Dalmatínci, G Dalmàtīnācā, DLI Dalmatíncima, A Dalmatínce

Dalmàtīnka, G Dalmàtīnkē, DL Dalmàtīnki, A Dalmàtīnku, V Dalmàtīnko, I Dalmàtīnkōm; mn. NAV Dalmàtīnke, G Dalmàtīnkā/Dalmàtīnkī, DLI Dalmàtīnkama

dalmàtīnskī

Dȃnskā, G Dȃnskē, D Dȃnskōj, A Dȃnskū, L u Dȃnskōj / ù Dānskōj, I Dȃnskōm

Dánac, GA Dánca, DL Dáncu, V Dȃnče, I Dáncem; mn. NV Dánci, G Dȃnācā, DLI Dáncima, A Dánce

Dȁnkinja, G Dȁnkinjē, DL Dȁnkinji, A Dȁnkinju, V Dȁnkinjo, I Dȁnkinjōm; mn. NAV Dȁnkinje, G Dȁnkīnja, DLI Dȁnkinjama

dȃnskī

Dayton, G Daytona, D Daytonu, A Dayton, L u Daytonu, I Daytonom

Dejtónac, GA Dejtónca, DL Dejtóncu, V Dèjtōnče, I Dejtóncem; mn. NV Dejtónci, G Dèjtōnācā, DLI Dejtóncima, A Dejtónce

Dèjtōnka, G Dèjtōnkē, DL Dèjtōnki, A Dèjtōnku, V Dèjtōnko, I Dèjtōnkōm; mn. NAV Dèjtōnke, G Dèjtōnkā/Dèjtōnkī, DLI Dèjtōnkama

dèjtōnskī

Dȅlhi, G Dȅlhija, D Dȅlhiju, A Dȅlhi, L u Dȅlhiju / ù Delhiju, I Dȅlhijem

Delhíjac, GA Delhíjca, DL Delhíjcu, V Dèlhījče, I Delhíjcem; mn. NV Delhíjci, G Dèlhījācā, DLI Delhíjcima, A Delhíjce

Dèlhījka, G Dèlhījkē, DL Dèlhījki, A Dèlhījku, V Dèlhījko, I Dèlhījkōm; mn. NAV Dèlhījke, G Dèlhījka, DLI Dèlhījkama

dȅlhījskī

Délnice, G Délnīcā, DI Délnicama, A Délnice, L u Délnicama

Délničanin, GA Délničanina, DL Délničaninu, V Délničanine, I Délničaninom; mn. NV Délničani, G Délničānā, DLI Délničanima, A Délničane

Délničānka, G Délničānkē, DL Délničānki, A Délničānku, V Délničānko, I Délničānkōm; mn. NAV Délničānke, G Délničānkā/Délničānkī, DLI Délničānkama

délničkī

Dijon, G Dijona, D Dijonu, A Dijon, L u Dijonu, I Dijonom

Dižónac, GA Dižónca, DL Dižóncu, V Dìžōnče, I Dižóncem; mn. NV Dižónci, G Dìžōnācā, DLI Dižóncima, A Dižónce

Dìžōnka, G Dìžōnkē, DL Dìžōnki, A Dìžōnku, V Dìžōnko, I Dìžōnkōm; mn. NAV Dìžōnke, G Dìžōnkā/Dìžōnkī, DLI Dìžōnkama

dìžōnskī

Dȏnjī Mihóljac, G Dȏnjēg(a) Mihóljca, D Dȏnjēm(u) Mihóljcu, A Dȏnjī Mihóljac, L u Dȏnjēm(u) Mihóljcu / ù Dōnjēm(u) Mihóljcu, I Dȏnjīm Mihóljcem

(Donjo)mihóljčanin, GA (Donjo)mihóljčanina, DL (Donjo)mihóljčaninu, V (Donjo)mihóljčanine, I (Donjo)mihóljčaninom; mn. NV (Donjo)mihóljčani, G (Donjo)mihóljčānā, DLI (Donjo)mihóljčanima, A (Donjo)mihóljčane

(Donjo)mihóljčānka, G (Donjo)mihóljčānkē, DL (Donjo)mihóljčānki, A (Donjo)mihóljčānku, V (Donjo)mihóljčānko, I (Donjo)mihóljčānkōm; mn. NAV (Donjo)mihóljčānke, G (Donjo)mihóljčānkā/(Donjo)mihóljčānkī, DLI (Donjo)mihóljčānkama

(donjo)mihòljačkī

Napomena: U općoj je uporabi uputnije upotrebljavati etnike Donjomiholjčanin i Donjomiholjčanka te ktetik donjomiholjački kako bi se razlikovali od etnika i ktetika za Gornji Miholjac. Mjesni su etnici Mioljčan i Mioljkinja, a ktetik mioljački.

Drȃč, G Dráča, D Dráču, A Drȃč, L u Dráču, I Dráčem

Dráčanin, GA Dráčanina, DL Dráčaninu, V Dráčanine, I Dráčaninom; mn. NV Dráčani, G Dráčānā, DLI Dráčanima, A Dráčane

Dráčānka, G Dráčānkē, DL Dráčānki, A Dráčānku, V Dráčānko, I Dráčānkōm; mn. NAV Dráčānke, G Dráčānkā/Dráčānkī, DLI Dráčānkama

drȃčkī

Drȁmalj, G Drȁmlja, D Drȁmlju, A Drȁmalj, L u Drȁmlju / ù Dramlju, I Drȁmljem

Drȁmaljac, G Drȁmāljca, DL Drȁmāljcu, V Drȁmāljče, I Drȁmāljcem; mn. NV Drȁmāljci, G Drȁmāljācā, DLI Drȁmāljcima, A Drȁmāljce

Drȁmāljka, G Drȁmāljkē, DL Drȁmāljki, A Drȁmāljku, V Drȁmāljko, I Drȁmāljkōm; mn. NAV Drȁmāljke, G Drȁmāljkā/Drȁmāljkī, DLI Drȁmāljkama

drȁmaljskī

Napomena: Nakon gradnje crkve svete Jelene 1813. naselje je prozvano Sveta Jelena, a u službenim popisima stanovništva 1857. – 1953. nosilo je ime Sveta Jelena Dramalj ili Sveta Jelena Dramaljska. Mjesni su etnici prema imenu Sveta Jelena Svetojelenac i Svetojelenka, a ktetik svetojelenski. Katkad se u okolici Dramalja rabi i množinski lik Udramaljci.

Drèzden, G Drèzdena, D Drèzdenu, A Drèzden, L u Drèzdenu, I Drèzdenom

Drezdénac, GA Drezdénca, DL Drezdéncu, V Drèzdēnče, I Drezdéncem; mn. NV Drezdénci, G Drèzdēnācā, DLI Drezdéncima, A Drezdénce

Drèzdēnka, G Drèzdēnkē, DL Drèzdēnki, A Drèzdēnku, V Drèzdēnko, I Drèzdēnkōm; mn. NAV Drèzdēnke, G Drèzdēnkā/Drèzdēnkī, DLI Drèzdēnkama

drèzdenskī

Napomena: U uporabi je nekoć bio egzonim Draždani.

Dr̀nīš, G Drníša, D Drníšu, A Dr̀nīš, L u Drníšu, I Drníšem

Drníšanin, GA Drníšanina, DL Drníšaninu, V Drníšanine, I Drníšaninom; mn. NV Drníšani, G Drníšānā, DLI Drníšanima, A Drníšane

Drníšānka, G Drníšānkē, DL Drníšānki, A Drníšānku, V Drníšānko, I Drníšānkōm; mn. NAV Drníšānke, G Drníšānkā/Drníšānkī, DLI Drníšānkama

dr̀nīškī

Napomena: U mjesnoj je uporabi u jednini lik Drnišanac, a u množini Drnišani. U Drniškoj su krajini česti slični primjeri.

Dublin, G Dublina, D Dublinu, A Dublin, L u Dublinu, I Dublinom

Dablínac, GA Dablínca, DL Dablíncu, V Dàblīnče, I Dablíncem; mn. NV Dablínci, G Dàblīnācā, DLI Dablíncima, A Dablínce

Dàblīnka, Dàblīnkē, DL Dàblīnki, A Dàblīnku, V Dàblīnko, I Dàblīnkōm; mn. NAV Dàblīnke, G Dàblīnkā/Dàblīnkī, DLI Dàblīnkama

dàblinskī

Dùbrōvnīk, G Dùbrōvnīka, D Dùbrōvnīku, A Dùbrōvnīk, L u Dùbrōvnīku, I Dùbrōvnīkom

Dùbrovčanin, GA Dùbrovčanina, DL Dùbrovčaninu, V Dùbrovčanine, I Dùbrovčaninom; mn. NV Dùbrovčani, G Dùbrovčānā, DLI Dùbrovčanima, A Dùbrovčane

Dùbrovčānka/Dùbrovkinja, Dùbrovčānkē/Dùbrovkinjē, DL Dùbrovčānki/Dùbrovkinji, A Dùbrovčānku/Dùbrovkinju, V Dùbrovčānko/Dùbrovkinjo, I Dùbrovčānkōm/Dùbrovkinjōm; mn. NAV Dùbrovčānke/Dùbrovkinje, G Dùbrovčānkā/Dùbrovčānkī/Dùbrovkīnjā, DLI Dùbrovčānkama/Dùbrovkinjama

dùbrovačkī

Napomena: U dubrovačkoj su široj okolici u uporabi etnici Dubróvčanin i Dubróvčānka.

Dùgā Résa, G Dùgē Résē, D Dùgōj Rési, A Dùgū Résu, L u Dùgōj Rési, I Dùgōm Résōm

Dugoréšanin, GA Dugoréšanina, DL Dugoréšaninu, V Dugoréšanine, I Dugoréšaninom; mn. NV Dugoréšani, G Dugoréšānā, DLI Dugoréšanima, A Dugoréšane

Dugoréšānka, G Dugoréšānkē, DL Dugoréšānki, A Dugoréšānku, V Dugoréšānko, I Dugoréšānkōm; mn. NAV Dugoréšānke, G Dugoréšānkā/Dugoréšānkī, DLI Dugoréšānkama

dugòrēškī

Napomena: U mjesnoj su uporabi muški etnici Dugorešan i Dugorešćan, a uz standardnojezični ženski etnik u uporabi je i mjesni Dugorešćanka.

Dùgī òtok, G Dùgōg(a) òtoka, D Dùgōm(u) òtoku, A Dùgī òtok, L na Dùgōm(e) òtoku, I Dùgīm òtokom

Dugoòtočanin, GA Dugoòtočanina, DL Dugoòtočaninu, V Dugoòtočanine, I Dugoòtočaninom; mn. NV Dugoòtočani, G Dugoòtočānā, DLI Dugoòtočanima, A Dugoòtočane

Dugoòtočānka, G Dugoòtočānkē, DL Dugoòtočānki, A Dugoòtočānku, V Dugoòtočānko, I Dugoòtočānkōm; mn. NAV Dugoòtočānke, G Dugoòtočānkā/Dugoòtočānkī, DLI Dugoòtočānkama

dugoòtočkī

Napomena: Prvo je potvrđeno ime otoka Pyzech. Ono se odrazilo u hrvatskome toponimu Čuh. Ime je Dugi otok potvrđeno tek u drugoj polovici XIX. stoljeća na zemljovidima.

Dùgī Rȃt, G Dùgōg(a) Rȃta, D Dùgōm(u) Rȃtu, A Dùgī Rȃt, L u Dùgōm(e) Rátu, I Dùgīm Rȃtom

Dugoráćanin, GA Dugoráćanina, DL Dugoráćaninu, V Dugoráćanine, I Dugoráćaninom; mn. NV Dugoráćani, G Dugoráćānā, DLI Dugoráćanima, A Dugoráćane

Dugoráćānka, G Dugoráćānkē, DL Dugoráćānki, A Dugoráćānku, V Dugoráćānko, I Dugoráćānkōm; mn. NAV Dugoráćānke, G Dugoráćānkā/Dugoráćānkī, DLI Dugoráćānkama

dugòrātskī

Napomena: Mjesni je ktetik dugorački.

Dùgō Sèlo, G Dùgōg(a) Sèla, D Dùgōm(u) Sèlu, A Dùgō Sèlo, L u Dùgōm(e) Sèlu, I Dùgīm Sèlom

Dugosélac, GA Dugosélca, DL Dugosélcu, V Dugòsēlče, I Dugosélcem; mn. NV Dugosélci, G Dugòsēlācā, DLI Dugosélcima, A Dugosélce

Dugòsēlka, G Dugòsēlkē, DL Dugòsēlki, A Dugòsēlku, V Dugòsēlko, I Dugòsēlkōm; mn. NAV Dugòsēlke, G Dugòsēlkā/Dugòsēlkī, DLI Dugòsēlkama

dugòsēlskī

Napomena: Izvorni je muški kajkavski etnik Dugoselec.

Dvȏr, G Dvóra, D Dvóru, A Dvȏr, L u Dvóru, I Dvórom

Dvòranin, GA Dvòranina, DL Dvòraninu, V Dvòranine, I Dvòraninom; mn. NV Dvòrani, G Dvȍrānā, DLI Dvòranima, A Dvòrane

Dvòrānka, G Dvòrānkē, DL Dvòrānki, A Dvòrānku, V Dvòrānko, I Dvòrānkōm; mn. NAV Dvòrānke, G Dvòrānkā/Dvòrānkī, DLI Dvòrānkama

dvòrskī

Napomena: Mjesni su etnici Dvorljanin i Dvorljanka. Naselje se od 1921. do 1995. službeno najčešće nazivalo Dvor na Uni.

Đȁkovo, G Đȁkova, D Đȁkovu,A Đȁkova, L u Đȁkovu / ù Đakovu, I Đȁkovom

Đȁkovčanin, GA Đȁkovčanina, DL Đȁkovčaninu, V Đȁkovčanine, I Đȁkovčaninom; mn. NV Đȁkovčani, G Đȁkovčānā, DLI Đȁkovčanima, A Đȁkovčane

Đȁkovčānka, G Đȁkovčānkē, DL Đȁkovčānki, A Đȁkovčānku, V Đȁkovčānko, I Đȁkovčānkōm; mn. NAV Đȁkovčānke, G Đȁkovčānkā/Đȁkovčānkī, DLI Đȁkovčānkama

đȁkovačkī

Napomena: Mjesni je muški etnik Đakovčan.

Đúrđevac, G Đúrđēvca, D Đúrđēvcu, A Đúrđevac, L u Đúrđēvcu, I Đúrđēvcom

Đúrđevčanin, GA Đúrđevčanina, DL Đúrđevčaninu, V Đúrđevčanine, I Đúrđevčaninom; mn. NV Đúrđevčani, G Đúrđevčānā, DLI Đúrđevčanima, A Đúrđevčane

Đúrđevčānka, G Đúrđevčānkē, DL Đúrđevčānki, A Đúrđevčānku, V Đúrđevčānko, I Đúrđevčānkōm; mn. NAV Đúrđevčānke, G Đúrđevčānkā/Đúrđevčānkī, DLI Đúrđevčānkama

đúrđevačkī

Napomena: Izvorno je mjesno kajkavsko ime grada Đurđevec. Mjesni su kajkavski etnici Đurđevčan i Đurđevica, a ktetik đurđevečki.

Edinburgh, G Edinburgha, D Edinburghu, A Edinburgh, L u Edinburghu, I Edinburghom

Edinbúržanin, GA Edinbúržanina, DL Edinbúržaninu, V Edinbúržanine, I Edinbúržaninom; mn. NV Edinbúržani, G Edinbúržānā, DLI Edinbúržanima, A Edinbúržane

Edinbúržānka, G Edinbúržānkē, DL Edinbúržānki, A Edinbúržānku, V Edinbúržānko, I Edinbúržānkōm; mn. NAV Edinbúržānke, G Edinbúržānkā/Edinbúržānkī, DLI Edinbúržānkama

èdinbūrškī

Ègipat, G Ègipta, D Ègiptu, A Ègipat, L u Ègiptu, I Ègiptom

Ègipćanin, GA Ègipćanina, DL Ègipćaninu, V Ègipćanine, I Ègipćaninom; mn. NV Ègipćani, G Ègipćānā, DLI Ègipćanima, A Ègipćane

Ègipćānka, G Ègipćānkē, DL Ègipćānki, A Ègipćānku, V Ègipćānko, I Ègipćānkōm; mn. NAV Ègipćānke, G Ègipćānkā/Ègipćānkī, DLI Ègipćānkama

ègipatskī

Napomena: Od povijesnoga egzonima Jeđip(a)t nastali su etnonimi Jeđup(in) i Jeđupka, česti u djelima starije hrvatske književnosti.

Èkvādor, G Èkvādora, D Èkvādoru, A Èkvādor, L u Èkvādoru, I Èkvādorom

Ekvadórac, GA Ekvadórca, DL Ekvadórcu, V Èkvādorče, I Ekvadórcem; mn. NV Ekvadórci, G Ekvàdōrācā, DLI Ekvadórcima, A Ekvadórce

Ekvàdōrka, G Èkvādorkē, DL Èkvādorki, A Èkvādorku, V Èkvādorko, I Èkvādorkōm; mn. NAV Èkvādorke, G Èkvādōrkā/Èkvādōrkī, DLI Èkvādorkama

èkvādorskī

Ènglēskā, G Ènglēskē, D Ènglēskōj, A Ènglēskū, L u Ènglēskōj, I Ènglēskōm

Ènglēz, GA Engléza, DL Englézu, V Ȅnglēzu, I Englézom; mn. NV Englézi, G Englézā, DLI Englézima, A Engléze

Ènglēskinja, G Ènglēskinjē, DL Ènglēskinji, A Ènglēskinju, V Ènglēskinjo, I Ènglēskinjōm; mn. NAV Ènglēskinje, G Ènglēskīnja, DLI Ènglēskinjama

ènglēskī

Eritrèja, G Eritrèjē, D Eritrèji, A Eritrèju, L u Eritrèji, I Eritrèjōm

Eritréjac, GA Eritréjca, DL Eritréjcu, V Erìtrējče, I Eritréjcem; mn. NV Eritréjci, G Erìtrējācā, DLI Eritréjcima, A Eritréjce

Erìtrējka, G Erìtrējkē, DL Erìtrējki, A Erìtrējku, V Erìtrējko, I Erìtrējkōm; mn. NAV Erìtrējke, G Erìtrējkā/Erìtrējkī, DLI Erìtrējkama

erìtrējskī

Èstōnija, G Èstōnijē, D Èstōniji, A Èstōniju, L u Èstōniji, I Èstōnijōm

Estónac, GA Estónca, DL Estóncu, V Èstōnče, I Estóncem; mn. NV Estónci, G Èstōnācā, DLI Estóncima, A Estónce

Èstōnka, G Èstōnkē, DL Èstōnki, A Èstōnku, V Èstōnko, I Èstōnkōm; mn. NAV Èstōnke, G Èstōnkā/Èstōnkī, DLI Èstōnkama

èstōnskī

Esvatíni, G Esvatínija, D Esvatíniju, A Esvatíni, I Esvatínijem

Esvatínijac, GA Esvatínijca, DL Esvatínijcu, V Esvatìnījče, I Esvatínijcem; mn. NV Esvatínijci, G Esvatìnījācā, DLI Esvatínijcima, A Esvatínijce

Esvatìnījka, G Esvatìnījkē, DL Esvatìnījki, A Esvatìnījku, V Esvatìnījko, I Esvatìnījkōm; mn. NAV Esvatìnījke, G Esvatìnījkā/Esvatìnījkī, DLI Esvatìnījkama

esvatìnījskī

Napomena: Kraljevina Svazi promijenila je 19. travnja 2018. službeno englesko ime Kingdom of Swaziland (Kraljevina Svazi) u Kingdom of Eswatini (Kraljevina Esvatini) u povodu 50. obljetnice proglašenja neovisnosti.

Etiòpija, G Etiòpijē, D Etiòpiji, A Etiòpiju, L u Etiòpiji, I Etiòpijōm

Etiòpljanin, GA Etiòpljanina, DL Etiòpljaninu, V Etiòpljanine, I Etiòpljaninom; mn. NV Etiòpljani, G Etiòpljānā, DLI Etiòpljanima, A Etiòpljane

Etiòpljānka, G Etiòpljānkē, DL Etiòpljānki, A Etiòpljānku, V Etiòpljānko, I Etiòpljānkōm; mn. NAV Etiòpljānke, G Etiòpljānkā/Etiòpljānkī, DLI Etiòpljānkama

etiòpskī

Európa, G Európē, D Európi, A Európu, L u Európi, I Európōm

Európljanin, GA Európljanina, DL Európljaninu, V Európljanine, I Európljaninom; mn. NV Európljani, G Európljānā, DLI Európljanima, A Európljane

Európljānka, G Európljānkē, DL Európljānki, A Európljānku, V Európljānko, I Európljānkōm; mn. NAV Európljānke, G Európljānkā/Európljānkī, DLI Európljānkama

èurōpskī

Fȉdži, G Fìdžija, D Fìdžiju, A Fȉdži, L u/na Fìdžiju, I Fìdžijem

Fidžíjac, GA Fidžíjca, DL Fidžíjcu, V Fìdžījče, I Fidžíjcem; mn. NV Fidžíjci, G Fìdžījācā, DLI Fidžíjcima, A Fidžíjce

Fìdžījka, G Fìdžījkē, DL Fìdžījki, A Fìdžījku, V Fìdžījko, I Fìdžījkōm; mn. NAV Fìdžījke, G Fìdžījkā/Fìdžījkī, DLI Fìdžījkama

fȉdžījskī

Napomena: Kad se misli na otočje, lokativ dolazi isključivo uz prijedlog na, a kad se misli na državu, uz prijedlog u.

Filipíni, G Filipínā, DI Filipínima, A Filipíne, L u/na Filipínima

Filipínac, GA Filipínca, DL Filipíncu, V Fìlipīnče, I Filipíncem; mn. NV Filipínci, G Fìlipīnācā, DLI Filipíncima, A Filipínce

Filìpīnka, G Fìlipīnkē, DL Fìlipīnki, A Fìlipīnku, V Fìlipīnko, I Fìlipīnkōm; mn. NAV Fìlipīnke, G Fìlipīnkā/Fìlipīnkī, DLI Fìlipīnkama

filìpīnskī

Napomena: Kad se misli na otočje, lokativ dolazi isključivo uz prijedlog na, a kad se misli na državu, uz prijedloge u i na.

Fȋnskā, G Fȋnskē, D Fȋnskōj, A Fȋnskū, L u Fȋnskōj / ù Fīnskōj, I Fȋnskōm

Fínac, GA Fínca, DL Fíncu, V Fȋnče, I Fíncem; mn. NV Fínci, G Fȋnācā, DLI Fíncima, A Fínce

Fȉnkinja, G Fȉnkinjē, DL Fȉnkinji, A Fȉnkinju, V Fȉnkinjo, I Fȉnkinjōm; mn. NAV Fȉnkinje, G Fȉnkīnjā, DLI Fȉnkinjama

fȋnski

Fìrēnca, G Fìrēncē, D Fìrēnci, A Fìrēncu, L u Fìrēnci, I Fìrēncōm

Firentínac, GA Firentínca, DL Firentíncu, V Firèntīnče, I Firentíncem; mn. NV Firentínci, G Firèntīnācā, DLI Firentíncima, A Firentínce

Firèntīnka, G Firèntīnkē, DL Firèntīnki, A Firèntīnku, V Firèntīnko, I Firèntīnkōm; mn. NAV Firèntīnke, G Firèntīnkā/Firèntīnkī, DLI Firèntīnkama

firèntīnskī

Napomena: U starijim su hrvatskim književnim djelima i rječnicima potvrđeni egzonimi Fjerenca, Fiorenca, F(i)jorenca i Fijurenca, muški etnici Fijorentin i Fijurentin, ženski etnik Fijurentinka te ktetici fijorenski, fijorentinski i fijurentinski.

Fràncūskā, G Fràncūskē, D Fràncūskōj, A Fràncūskū, L u Fràncūskōj, I Fràncūskōm

Fràncūz, GA Francúza, DL Francúzu, V Frȁncūze, I Francúzem; mn. NV Francúzi, G Francúzā, DLI Francúzima, A Francúze

Fràncūskinja, G Fràncūskinjē, DL Fràncūskinji, A Fràncūskinju, V Fràncūskinjo, I Fràncūskinjōm; mn. NAV Fràncūskinje, G Fràncūskīnjā, DLI Fràncūskinjama

fràncūskī

Napomena: U djelima je dubrovačkih hrvatskih književnika potvrđen egzonim Franča (prema tal. Francia), a u rječnicima i Francija. Ujedno su zabilježeni povijesni muški etnonimi Francez, Frančez, Francoz, Frances i Francus i ženski Franceskinja te ktetici franceski, frančeški, francki, francoski i francuški.

Frànkfūrt, G Frànkfūrta, D Frànkfūrtu, A Frànkfūrt, L u Frànkfūrtu, I Frànkfūrtom

Frànkfūrćanin, GA Frànkfūrćanina, DL Frànkfūrćaninu, V Frànkfūrćanine, I Frànkfūrćaninom; mn. NV Frànkfūrćani, G Frànkfūrćānā, DLI Frànkfūrćanima, A Frànkfūrćane

Frànkfūrćānka, G Frànkfūrćānkē, DL Frànkfūrćānki, A Frànkfūrćānku, V Frànkfūrćānko, I Frànkfūrćānkōm; mn. NAV Frànkfūrćānke, G Frànkfūrćānkā/Frànkfūrćānkī, DLI Frànkfūrćānkama

frànkfūrtskī

Fukušìma, G Fukušìmē, D Fukušìmi, A Fukušìmu, L u Fukušìmi, I Fukušìmōm

Fukušímac, GA Fukušímca, DL Fukušímcu, V Fukùšīmče, I Fukušímcem; mn. NV Fukušímci, G Fukùšīmācā, DLI Fukušímcima, A Fukušímce

Fukùšīmka, G Fukùšīmkē, DL Fukùšīmki, A Fukùšīmku, V Fukùšīmko, I Fukùšīmkōm; mn. NAV Fukùšīmke, G Fukùšīmkā/Fukùšīmkī, DLI Fukùšīmkama

fukùšimskī

Fùrlānija, G Fùrlānijē, D Fùrlāniji, A Furlániju, L u Fùrlāniji, I Fùrlānijōm

Furlánac, GA Furlánca, DL Furláncu, V Fùrlānče, I Furláncem; mn. NV Furlánci, G Fùrlānācā, DLI Furláncima, A Furlánce

Fùrlānka, G Fùrlānkē, DL Fùrlānki, A Fùrlānku, V Fùrlānko, I Fùrlānkōm; mn. NAV Fùrlānke, G Fùrlānkā/Fùrlānkī, DLI Fùrlānkama

fùrlānskī

Napomena: Područni se etnonim Furlan odrazio u hrvatskome prezimenskom fondu.

Gàbela, G Gàbelē, D Gàbeli, A Gàbelu, L u Gàbeli, I Gàbelōm

Gàbeljanin, GA Gàbeljanina, DL Gàbeljaninu, V Gàbeljanine, I Gàbeljaninom; mn. NV Gàbeljani, G Gàbeljānā, DLI Gàbeljanima, A Gàbeljane

Gàbeljānka, G Gàbeljānkē, DL Gàbeljānki, A Gàbeljānku, V Gàbeljānko, I Gàbeljānkōm; mn. NAV Gàbeljānke, G Gàbeljānkā/Gàbeljānkī, DLI Gàbeljānkama

gàbeoskī

Napomena: Zabilježeni su povijesni etnici Gabeljak i Gabeoka te ktetik gabelski.

Galàpāgos, G Galàpāgosa, D Galàpāgosu, A Galàpāgos, L na Galàpāgosu, I Galàpāgosom

Galapagóšanin, GA Galapagóšanina, DL Galapagóšaninu, V Galapagóšanine, I Galapagóšaninom; mn. NV Galapagóšani, G Galapagóšānā, DLI Galapagóšanima, A Galapagóšane

Galapagóšānka, G Galapagóšānkē, DL Galapagóšānki, A Galapagóšānku, V Galapagóšānko, I Galapagóšānkōm; mn. NAV Galapagóšānke, G Galapagóšānkā/Galapagóšānkī, DLI Galapagóšānkama

galàpāgoškī

Gàlīcija, G Gàlīcijē, D Gàlīciji, A Gàlīciju, L u Gàlīciji, I Gàlīcijōm

Galicíjac, GA Galicíjca, DL Galicíjcu, V Galìcījče, I Galicíjcem; mn. NV Galicíjci, G Galìcījācā, DLI Galicíjcima, A Galicíjce

Galìcījka, G Galìcījkē, DL Galìcījki, A Galìcījku, V Galìcījko, I Galìcījkōm; mn. NAV Galìcījke, G Galìcījkā/Galìcījkī, DLI Galìcījkama

gàlīcījskī

Napomena: Galicija je pokrajina u istočnome dijelu srednje Europe, koja je dijelom Poljske i Ukrajine, ali i pokrajina u sjeverozapadnoj Španjolskoj.

Gȃlija, G Gȃlijē, D Gȃliji, A Gȃliju, L u Gȃliji / ù Gāliji, I Gȃlijōm

Gȃl, GA Gȃla, DL Gȃlu, V Gȃle, I Gȃlom; mn. NV Gȃli, G Gȃlā, DLI Gȃlima, A Gȃle

Gȃlkinja, G Gȃlkinjē, DL Gȃlkinji, A Gȃlkinju, V Gȃlkinjo, I Gȃlkinjōm; mn. NAV Gȃlkinje, G Gȃlkīnjā, DLI Gȃlkinjama

gȃlskī

Galilèja, G Galilèjē, D Galilèji, A Galilèju, L u Galilèji, I Galilèjōm

Galiléjac, GA Galiléjca, DL Galiléjcu, V Galìlējče, I Galiléjcem; mn. NV Galiléjci, G Galìlējācā, DLI Galiléjcima, A Galiléjce

Galìlējka, G Galìlējkē, DL Galìlējki, A Galìlējku, V Galìlējko, I Galìlējkōm; mn. NAV Galìlējke, G Galìlējkā/Galìlējkī, DLI Galìlējkama

galìlējskī

Gȁna, G Gȁnē, D Gȁni, A Gȁnu, L u Gȁni / ù Gani, I Gȁnōm

Gánac, GA Gánca, DL Gáncu, V Gȃnče, I Gáncem; mn. NV Gánci, G Gȃnācā, DLI Gáncima, A Gánce

Gȁnkinja, G Gȁnkinjē, DL Gȁnkinji, A Gȁnkinju, V Gȁnkinjo, I Gȁnkinjōm; mn. NAV Gȁnkinje, G Gȁnkīnjā, DLI Gȁnkinjama

gȃnskī

Gàrešnica, G Gàrešnicē, D Gàrešnici, A Gàrešnicu, L u Gàrešnici, I Gàrešnicōm

Gàreščanin, GA Gàreščanina, DL Gàreščaninu, V Gàreščanine, I Gàreščaninom; mn. NV Gàreščani, G Gàreščānā, DLI Gàreščanima, A Gàreščane

Gàreščānka, G Gàreščānkē, DL Gàreščānki, A Gàreščānku, V Gàreščānko, I Gàreščānkōm; mn. NAV Gàreščānke, G Gàreščānkā/Gàreščānkī, DLI Gàreščānkama

gàrešničkī

Napomena: Mjesno je u uporabi i muški etnik Gareščan.

Gdȁnjsk, G Gdȁnjska, D Gdȁnjsku, A Gdȁnjsk, L u Gdȁnjsku / ù Gdanjsku, I Gdȁnjskom

Gdȁnjščanin, GA Gdȁnjščanina, DL Gdȁnjščaninu, V Gdȁnjščanine, I Gdȁnjščaninom; mn. NV Gdȁnjščani, G Gdȁnjščānā, DLI Gdȁnjščanima, A Gdȁnjščane

Gdȁnjščānka, G Gdȁnjščānkē, DL Gdȁnjščānki, A Gdȁnjščānku, V Gdȁnjščānko, I Gdȁnjščānkōm; mn. NAV Gdȁnjščānke, G Gdȁnjščānkā/Gdȁnjščānkī, DLI Gdȁnjščānkama

gdȁnjskī

Napomena: U Šulekovu je rječniku zabilježen egzonim Gdansko, etnici Gdanštanin i Gdanštanka te ktetik gdanski. Prema njemačkome liku Danzig nastao je povijesni egzonim Dancik(a) zapisan koncem XVIII. stoljeća.

Gȉbraltār, G Gȉbraltāra, D Gȉbraltāru, A Gȉbraltār, L na Gȉbraltāru / nà Gibraltāru, I Gȉbraltārom/ Gȉbraltārem

Gibraltárac, GA Gibraltárca, DL Gibraltárcu, V Gȉbraltārče, I Gibraltárcem; mn. NV Gibraltárci, G Gibràltārācā, DLI Gibraltárcima, A Gibaltárce

Gibràltārka, G Gibràltārkē, DL Gibràltārki, A Gibràltārku, V Gibràltārko, I Gibràltārkōm; mn. NAV Gibràltārke, G Gibràltārkā/Gibràltārkī, DLI Gibràltārkama

gȉbraltārskī

Glína, G Glínē, D Glíni, A Glínu, L u Glíni, I Glínōm

Glínjanin, GA Glínjanina, DL Glínjaninu, V Glínjanine, I Glínjaninom; mn. NV Glínjani, G Glínjānā, DLI Glínjanima, A Glínjane

Glínjānka, G Glínjānkē, DL Glínjānki, A Glínjānku, V Glínjānko, I Glínjānkōm; mn. NAV Glínjānke, G Glínjānkā/Glínjānkī, DLI Glínjānkama

glȋnskī

Gòrskī kȍtār, G Gòrskōg(a) kȍtāra, D Gòrskōm(u) kȍtāru, A Gòrskī kȍtār, L u Gòrskōm(e) kȍtāru, I Gòrskīm kȍtārom/kȍtārem

Gòranin, GA Gòranina, DL Gòraninu, V Gòranine, I Gòraninom; mn. NV Gòrani, G Gȍrānā, DLI Gòranima, A Gòrane

Gòrānka, G Gòrānkē, DL Gòrānki, A Gòrānku, V Gòrānko, I Gòrānkōm; mn. NAV Gòrānke, G Gòrānkā/Gòrānkī, DLI Gòrānkama

gòranskī

Napomena: Mjesni je muški etnik Goran, što je razvidno i po nadimku hrvatskoga književnika Ivana Gorana Kovačića (1913. – 1943.).

Góspić, G Góspića, D Góspiću, A Góspić, L u Góspiću, I Góspićem

Góspićanin, GA Góspićanina, DL Góspićaninu, V Góspićanine, I Góspićaninom; mn. NV Góspićani, G Góspićānā, DLI Góspićanima, A Góspićane

Góspićānka, G Góspićānkē, DL Góspićānki, A Góspićānku, V Góspićānko, I Góspićānkōm; mn. NAV Góspićānke, G Góspićānkā/Góspićānkī, DLI Góspićānkama

góspićkī

Napomena: Mjesni je muški etnik Gospićan.

Gràčac, G Gračàca, D Gračàcu, A Gràčac, L u Gračàcu, I Gračàcem

Gràčanin, GA Gràčanina, DL Gràčaninu, V Gràčanine, I Gràčaninom; mn. NV Gràčani, G Grȁčānā, DLI Gràčanima, A Gràčane

Gràčānka, G Gràčānkē, DL Gràčānki, A Gràčānku, V Gràčānko, I Gràčānkōm; mn. NAV Gràčānke, G Gràčānkā/Gràčānkī, DLI Gràčānkama

gràčačkī

Napomena: Uz standardnojezični je etnik Gračanin u uporabi i mjesni Gračan.

Grádac, G Grádca, D Grádca, A Grádac, L u Grádcu, I Grádcem

Gráčanin, GA Gráčanina, DL Gráčaninu, V Gráčanine, I Gráčaninom; mn. NV Gráčani, G Gráčānā, DLI Gráčanima, A Gráčane

Gráčānka, G Gráčānkē, DL Gráčānki, A Gráčānku, V Gráčānko, I Gráčānkōm; mn. NAV Gráčānke, G Gráčānkā/Gráčānkī, DLI Gráčānkama

gràdačkī

Napomena: U Hrvatskoj je mnogo naselja koja nose ime Gradac te su mjesni etnici vrlo raznoliki. Primjerice, stanovnik se Gradca u Drniškoj krajini naziva Gračanac ili Gračoljac, a stanovnica Gračanka i Gračoljka. Stanovnica se Gradca u Makarskome primorju naziva Gračka, a ktetik je grački.

Gràdīšće, G Gràdīšća, D Gràdīšću, A Gràdīšće, L u Gràdīšću, I Gràdīšćem

Gràdišćanin, GA Gràdišćanina, DL Gràdišćaninu, V Gràdišćanine, I Gràdišćaninom; mn. NV Gràdišćani, G Gràdišćānā, DLI Gràdišćanima, A Gràdišćane

Gràdišćānka, G Gràdišćānkē, DL Gràdišćānki, A Gràdišćānku, V Gràdišćānko, I Gràdišćānkōm; mn. NAV Gràdišćānke, G Gràdišćānkā/Gràdišćānkī, DLI Gràdišćānkama

gràdišćanskī

Napomena: Mjesno je potvrđen muški etnik Gradišćanac.

Graz, G Graza, D Grazu, A Graz, L u Grazu, I Grazem

Grȁčanin, GA Grȁčanina, DL Grȁčaninu, V Grȁčanine, I Grȁčaninom; mn. NV Grȁčani, G Grȁčānā, DLI Grȁčanima, A Grȁčane

Grȁčānka, G Grȁčānkē, DL Grȁčānki, A Grȁčānku, V Grȁčānko, I Grȁčānkōm; mn. NAV Grȁčānke, G Grȁčānkā/Grȁčānkī, DLI Grȁčānkama

grȁčkī

Napomena: Nekoć je u uporabi bio egzonim Gradac, a na kajkavskome području Gradec.

Gȑčkā, G Gȑčkē, D Gȑčkōj, A Gȑčkū, L u Gȑčkōj / ù Grčkōj, I Gȑčkōm

Gȑk, GA Gȑka, DL Gȑku, V Gȑče, I Gȑkom; mn. NV Gȑci, G Gȓkā, DLI Gȑcima, A Gȑke

Gȑkinja, G Gȑkinjē, DL Gȑkinji, A Gȑkinju, V Gȑkinjo, I Gȑkinjōm; mn. NAV Gȑkinje, G Gȑkīnja, DLI Gȑkinjama

gȑčkī

Napomena: U XV. stoljeću zabilježen je i povijesni egzonim Grčija.

Grènlānd, G Grènlānda, D Grènlāndu, A Grènlānd, L na Grènlāndu, I Grènlāndom

Grenlánđanin, GA Grenlánđanina, DL Grenlánđaninu, V Grenlánđanine, I Grenlánđaninom; mn. NV Grenlánđani, G Grenlánđānā, DLI Grenlánđanima, A Grenlánđane

Grenlánđānka, G Grenlánđānkē, DL Grenlánđānki, A Grenlánđānku, V Grenlánđānko, I Grenlánđānkōm; mn. NAV Grenlánđānke, G Grenlánđānkā/Grenlánđānkī, DLI Grenlánđānkama

grènlāndskī

Grùbišnō Pȍlje, G Grùbišnōg(a) Pȍlja, D Grùbišnōm(u) Pȍlju, A Grùbišnō Pȍlje, L u Grùbišnōm(e) Pȍlju, I Grùbišnīm Pȍljem

Grubišnopóljčanin, GA Grubišnopóljčanina, DL Grubišnopóljčaninu, V Grubišnopóljčanine, I Grubišnopóljčaninom; mn. NV Grubišnopóljčani, G Grubišnopóljčānā, DLI Grubišnopóljčanima, A Grubišnopóljčane

Grubišnopóljčānka, G Grubišnopóljčānkē, DL Grubišnopóljčānki, A Grubišnopóljčānku, V Grubišnopóljčānko, I Grubišnopóljčānkōm; mn. NAV Grubišnopóljčānke, G Grubišnopóljčānkā/Grubišnopóljčānkī, DLI Grubišnopóljčānkama

grubišnopòljskī

Napomena: U Hrvatskome mjesnom rječniku zabilježeni su etnici Grubiščan i Grubiščanka te ktetik grubiščanski.

Grȕda, G Grȕdē, D Grȕdi, A Grȕdu, L na Grȕdi / nà Grudi, I Grȕdōm

Grȕđanin, GA Grȕđanina, DL Grȕđaninu, V Grȕđanine, I Grȕđaninom; mn. NV Grȕđani, G Grȕđānā, DLI Grȕđanima, A Grȕđane

Grȕđānka, G Grȕđānkē, DL Grȕđānki, A Grȕđānku, V Grȕđānko, I Grȕđānkōm; mn. NAV Grȕđānke, G Grȕđānkā/Grȕđānkī, DLI Grȕđānkama

grȕdskī

Napomena: Mjesno su potvrđeni ženski etnik Grućka te ktetik grujski.

Grȕde, G Grȗdā, DI Grȕdama, L u Grȕdama / ù Grudama, A Grȕde

Grȕđanin, GA Grȕđanina, DL Grȕđaninu, V Grȕđanine, I Grȕđaninom; mn. NV Grȕđani, G Grȕđānā, DLI Grȕđanima, A Grȕđane

Grȕđānka, G Grȕđānkē, DL Grȕđānki, A Grȕđānku, V Grȕđānko, I Grȕđānkōm; mn. NAV Grȕđānke, G Grȕđānkā/Grȕđānkī, DLI Grȕđānkama

grȕdskī

Grȗzija, G Grȗzijē, D Grȗziji, A Grȗziju, L u Grȗziji / ù Grūziji, I Grȗzijōm

Gruzíjac, GA Gruzíjca, DL Gruzíjcu, V Grùzījče, I Gruzíjcem; mn. NV Gruzíjci, G Grùzījācā, DLI Gruzíjcima, A Gruzíjce

Grȗzijka, G Grȗzijkē, DL Grȗzijki, A Grȗzijku, V Grȗzijko, I Grȗzijkōm; mn. NAV Grȗzijke, G Grȗzijkā/Grȗzijkī, DLI Grȗzijkama

grȗzijskī

Gvatemàla, G Gvatemàlē, D Gvatemàli, A Gvatemàlu, L u Gvatemàli, I Gvatemàlōm

Gvatemálac, GA Gvatemálca, DL Gvatemálcu, V Gvatèmālče, I Gvatemálcem; mn. NV Gvatemálci, G Gvatèmālācā, DLI Gvatemálcima, A Gvatemálce

Gvatèmālka, G Gvatèmālkē, DL Gvatèmālki, A Gvatèmālku, V Gvatèmālko, I Gvatèmālkōm; mn. NAV Gvatèmālke, G Gvatèmālkā/Gvatèmālkī, DLI Gvatèmālkama

gvatèmālskī

Gvinèja, G Gvinèjē, D Gvinèji, A Gvinèju, L u Gvinèji, I Gvinèjōm

Gvinéjac, GA Gvinéjca, DL Gvinéjcu, V Gvìnējče, I Gvinéjcem; mn. NV Gvinéjci, G Gvìnējācā, DLI Gvinéjcima, A Gvinéjce

Gvìnējka, G Gvìnējkē, DL Gvìnējki, A Gvìnējku, V Gvìnējko, I Gvìnējkōm; mn. NAV Gvìnējke, G Gvìnējkā/Gvìnējkī, DLI Gvìnējkama

gvìnējskī

Haag, G Haaga, D Haagu, A Haag, L u Haagu, I Haagom

Hážanin, GA Hážanina, DL Hážaninu, V Hážanine, I Hážaninom; mn. NV Hážani, G Hážānā, DLI Hážanima, A Hážane

Hážānka, G Hážānkē, DL Hážānki, A Hážānku, V Hážānko, I Hážānkōm; mn. NAV Hážānke, G Hážānkā/Hážānkī, DLI Hážānkama

hȃškī

Haìti, G Haìtija, D Haìtiju, A Haìti, L u Haìtiju, I Haìtijem

Haíćanin, GA Haíćanina, DL Haíćaninu, V Haíćanine, I Haíćaninom; mn. NV Haíćani, G Haíćānā, DLI Haíćanima, A Haíćane

Haíćānka, G Haíćānkē, DL Haíćānki, A Haíćānku, V Haíćānko, I Haíćānkōm; mn. NAV Haíćānke, G Haíćānkā/Haíćānkī, DLI Haíćānkama

hàītskī

Hàmbūrg, G Hàmbūrga, D Hàmbūrgu, A Hàmbūrg, L u Hàmbūrgu, I Hàmbūrgom

Hambúržanin, GA Hambúržanina, DL Hambúržaninu, V Hambúržanine, I Hambúržaninom; mn. NV Hambúržani, G Hambúržānā, DLI Hambúržanima, A Hambúržane

Hambúržānka, G Hambúržānkē, DL Hambúržānki, A Hambúržānku, V Hambúržānko, I Hambúržānkōm; mn. NAV Hambúržānke, G Hambúržānkā/Hambúržānkī, DLI Hambúržānkama

hàmbūrškī

Hèrceg-Nȍvī, G Hèrceg-Nȍvōg(a), D Hèrceg-Nȍvōm(u), A Hèrceg-Nȍvī, L Hèrceg-Nȍvōm(e), I Hèrceg-Nȍvīm

(Herceg)nòvljanin, GA (Herceg)nòvljanina, DL (Herceg)nòvljaninu, V (Herceg)nòvljanine, I (Herceg)nòvljaninom; mn. NV (Herceg)nòvljani, G (Herceg)nòvljānā, DLI (Herceg)nòvljanima, A (Herceg)nòvljane

(Herceg)nòvljānka, G (Herceg)nòvljānkē, DL (Herceg)nòvljānki, A (Herceg)nòvljānku, V (Herceg)nòvljānko, I (Herceg)nòvljānkōm; mn. NAV (Herceg)nòvljānke, G (Herceg)nòvljānkā/(Herceg)nòvljānkī, DLI (Herceg)nòvljānkama

(herceg)nòvljanskī

Napomena: Mjesno se upotrebljavaju etnici Novljanin i Novljanka (nekoć i Novkinja) te ktetik novljanski, a i sam se grad u povijesnim vrelima i danas naziva Novi. Budući da se istozvučni etnici i ktetici odnose na Novi Vinodolski, Novigrad (i istarski i dalmatinski) i Novsku, etnici su Hercegnovljanin i Hercegovljanka te ktetik hercegnovljanski razlikovniji. U povijesnim je vrelima zabilježeno starije ime Sveti Stjepan okamenjeno u imenu naselja Sušćepan sjeverozapadno od Herceg-Novoga.

Hèrcegovina, G Hèrcegovinē, D Hèrcegovini, A Hèrcegovinu, L u Hèrcegovini, I Hèrcegovinōm

Hèrcegovac, GA Hèrcegōvca, DL Hèrcegōvcu, V Hèrcegōvče, I Hèrcegōvcem; mn. NV Hèrcegōvci, G Hèrcegovācā, DLI Hèrcegōvcima, A Hèrcegōvce

Hèrcegōvka, G Hèrcegōvkē, DL Hèrcegōvki, A Hèrcegōvku, V Hèrcegōvko, I Hèrcegōvkōm; mn. NAV Hèrcegōvke, G Hèrcegōvkā/Hèrcegōvkī, DLI Hèrcegōvkama

hèrcegovačkī

Napomena: Hercegovina je prozvana po naslovu herceg (< mađ. herceg < njem. Herzog 'vojskovođa'), koji je nosio Stjepan Vukčić Kosača (oko 1404. – 1466.). Prethodno se ta pokrajina nazivala Zahumljem i Humom.

Hirošíma, G Hirošímē, D Hirošími, A Hirošímu, L u Hirošími, I Hirošímōm

Hirošímljanin, GA Hirošímljanina, DL Hirošímljaninu, V Hirošímljanine, I Hirošímljaninom; mn. NV Hirošímljani, G Hirošímljānā, DLI Hirošímljanima, A Hirošímljane

Hirošímljānka, G Hirošímljānkē, DL Hirošímljānki, A Hirošímljānku, V Hirošímljānko, I Hirošímljānkōm; mn. NAV Hirošímljānke, G Hirošímljānkā/Hirošímljānkī, DLI Hirošímljānkama

hiròšīmskī

Hlèbine, G Hlȅbīnā, DI Hlèbinama, L u Hlèbinama

Hlebínac, GA Hlebínca, DL Hlebíncu, V Hlèbīnče, I Hlebíncem; mn. NV Hlebínci, G Hlèbīnācā, DLI Hlebíncima, A Hlebínce

Hlèbīnka, G Hlèbīnkē, DL Hlèbīnki, A Hlèbīnku, V Hlèbīnko, I Hlèbīnkōm; mn. NAV Hlèbīnke, G Hlèbīnkā/Hlèbīnkī, DLI Hlèbīnkama

hlèbīnskī

Napomena: Mjesno se ime naselja Lebine. Od mjesnoga se lika izvode etnici Lebinčan i Lebinka te ktetik lebinski.

Hȍng Kȍng, G Hȍng Kȍnga, D Hȍng Kȍngu, A Hȍng Kȍng, L u Hȍng Kȍngu, I Hȍng Kȍngom

Hongkónžanin, GA Hongkónžanina, DL Hongkónžaninu, V Hongkónžanine, I Hongkónžaninom; mn. NV Hongkónžani, G Hongkónžānā, DLI Hongkónžanima, A Hongkónžane

Hongkónžānka, G Hongkónžānkē, DL Hongkónžānki, A Hongkónžānku, V Hongkónžānko, I Hongkónžānkōm; mn. NAV Hongkónžānke, G Hongkónžānkā/Hongkónžānkī, DLI Hongkónžānkama

hòngkonškī

Hr̀vace, G Hȑvācā, DI Hr̀vacama, A Hr̀vace, L u Hr̀vacama

Hrvàtačanin, GA Hrvàtačanina, DL Hrvàtačaninu, V Hrvàtačanine, I Hrvàtačaninom; mn. NV Hrvàtačani, G Hrvàtačānā, DLI Hrvàtačanima, A Hrvàtačane

Hrvàtačānka, G Hrvàtačānkē, DL Hrvàtačānki, A Hrvàtačānku, V Hrvàtačānko, I Hrvàtačānkōm; mn. NAV Hrvàtačānke, G Hrvàtačānkā/Hrvàtačānkī, DLI Hrvàtačānkama

hrvàtačkī

Hr̀vātskā, G Hr̀vātskē, D Hr̀vātskōj, A Hr̀vātskū, L u Hr̀vātskōj, I Hr̀vātskōm

Hr̀vāt, GA Hrváta, DL Hrvátu, V Hȑvāte, I Hrvátom; mn. NV Hrváti, G Hrvátā, DLI Hrvátima, A Hrváte

Hrvàtica, G Hrvàticē, DL Hrvàtici, A Hrvàticu, V Hrvàtice, I Hrvàticōm; mn. NAV Hrvàtice, G Hrvàtīcā, DLI Hrvàticama

hr̀vātskī

Hr̀vātskō prímōrje, G Hr̀vātskōg(a) prímōrja, D Hr̀vātskōm(u) prímōrju, A Hr̀vātskō prímōrje, L u Hr̀vātskōm(e) prímōrju, I Hr̀vātskīm prímōrjem

Prímorac, GA Prímōrca, DL Prímōrcu, V Prímōrče, I Prímōrcem; mn. NV Prímōrci, G Prímōrācā, DLI Prímōrcima, A Prímōrce

Prímōrka, G Prímōrkē, DL Prímōrki, A Prímōrku, V Prímōrko, I Prímōrkōm; mn. NAV Prímōrke, G Prímōrkā/Prímōrkī, DLI Prímōrkama

prímorskī

Napomena: Etnici se Primorac i Primorka te ktetik primorski ujedno odnose na stanovnike Dubrovačkoga i Makarskoga primorja.

Hr̀vātskō zágōrje, G Hr̀vātskōg(a) zágōrja, D Hr̀vātskōm(u) zágōrju, A Hr̀vātskō zágōrje, L u Hr̀vātskōm(e) zágōrju, I Hr̀vātskīm zágōrjem

Zágorac, GA Zágōrca, DL Zágōrcu, V Zágōrče, I Zágōrcem; mn. NV Zágōrci, G Zágorācā, DLI Zágōrcima, A Zágōrce

Zágōrka, G Zágōrkē, DL Zágōrki, A Zágōrku, V Zágōrko, I Zágōrkōm; mn. NAV Zágōrke, G Zágōrkā/Zágōrkī, DLI Zágōrkama

zágorskī

Napomena: Pokrajinski je muški etnik Zagorec.

Hȕtovo, G Hȕtova, D Hȕtovu, A Hȕtovo, L ù Hutovu, I Hȕtovom

Hȕtovac, GA Hȕtōvca, DL Hȕtōvcu, V Hȕtōvče, I Hȕtōvcem; mn. NV Hȕtōvci, G Hȕtovācā, DLI Hȕtōvcima, A Hȕtōvce

Hȕtōvka, G Hȕtōvkē, DL Hȕtōvki, A Hȕtōvku, V Hȕtōvko, I Hȕtōvkōm; mn. NAV Hȕtōvke, G Hȕtōvkā/Hȕtōvkī, DLI Hȕtōvkama

hȕtovskī

Hvȃr, G Hvára, D Hváru, A Hvȃr, L u/na Hváru, I Hvárom

Hváranin, GA Hváranina, DL Hváraninu, V Hváranine, I Hváraninom; mn. NV Hvárani, G Hvárānā, DLI Hváranima, A Hvárane

Hvárānka, G Hvárānkē, DL Hvárānki, A Hvárānku, V Hvárānko, I Hvárānkōm; mn. NAV Hvárānke, G Hvárānkā/Hvárānkī, DLI Hvárānkama

hvȃrskī

Napomena: Kad se misli na otok, lokativ dolazi isključivo uz prijedlog na, a kad se misli na istoimeno naselje, isključivo uz prijedlog u. Današnje je mjesno čakavsko ime otoka i istoimenoga grada Fõr, a štokavsko Fȃr. Najčešće su potvrđeni čakavski etnici Forãnin i Fõrka te ktetik fõrski, a štokavski Fáranin i Fȃrka te fȃrskī. Zabilježen je ujedno povijesni ženski ktetik Hvarkinja. U prezimenima su okamenjeni etnici Hvarac i Farac.

Ìlok, G Ilòka, D Ilòku, A Ìlok, L u Ilòku, I Ilòkom

Ìločanin, GA Ìločanina, DL Ìločaninu, V Ìločanine, I Ìločaninom; mn. NV Ìločani, G Ìločānā, DLI Ìločanima, A Ìločane

Ìločānka, G Ìločānkē, DL Ìločānki, A Ìločānku, V Ìločānko, I Ìločānkōm; mn. NAV Ìločānke, G Ìločānkā/Ìločānkī, DLI Ìločānkama

ìločkī

Napomena: Zabilježeni su ujedno mjesni etnici Iločan i Iločkinja.

Ìmotskī, G Ìmotskōg(a), D Ìmotskōm(u), A Ìmotskī, L u Ìmotskōm(e), I Ìmotskīm

Ìmoćanin, GA Ìmoćanina, DL Ìmoćaninu, V Ìmoćanine, I Ìmoćaninom; mn. NV Ìmoćani, G Ìmoćānā, DLI Ìmoćanima, A Ìmoćane

Ìmoćānka, G Ìmoćānkē, DL Ìmoćānki, A Ìmoćānku, V Ìmoćānko, I Ìmoćānkōm; mn. NAV Ìmoćānke, G Ìmoćānkā/Ìmoćānkī, DLI Ìmoćānkama

ìmotskī

Napomena: Ktetik imotski odnosi se i na grad Imotski i na cjelokupnu Imotsku krajinu. Rjeđe je u uporabi i muški etnik Imoćanac.

Ìndija, G Ìndijē, D Ìndiji, A Ìndiju, L u Ìndiji, I Ìndijōm

Indíjac, GA Indíjca, DL Indíjcu, V Ìndījče, I Indíjcem; mn. NV Indíjci, G Ìndījācā, DLI Indíjcima, A Indíjce

Ìndījka, G Ìndījkē, DL Ìndījki, A Ìndījku, V Ìndījko, I Ìndījkōm; mn. NAV Ìndījke, G Ìndījkā/Ìndījkī, DLI Ìndījkama

ìndījskī

Napomena: U starijim su vrelima zabilježeni etnonimi Indijan(in) i Indijanac te ktetici indijanski i indijotski, koji su se odnosili i na američko starosjedilačko stanovništvo. Zbog mnogobrojnih se pomoraca koji su plovili preko Atlantskoga oceana etnonim Indijan(in) već u XVI. stoljeću počeo odnositi na Indijance te se na dubrovačkome području često nadijevao kao nadimak i poslije prezime.

Indònēzija, G Indònēzijē, D Indònēziji, A Indònēziju, L u Indònēziji, I Indònēzijōm

Indonezíjac, GA Indonezíjca, DL Indonezíjcu, V Indonèzījče, I Indonezíjcem; mn. NV Indonezíjci, G Indonèzījācā, DLI Indonezíjcima, A Indonezíjce

Indonèzījka, G Indonèzījkē, DL Indonèzījki, A Indonèzījku, V Indonèzījko, I Indonèzījkōm; mn. NAV Indonèzījke, G Indonèzījkā/Indonèzījkī, DLI Indonèzījkama

indonèzījskī

Ìrāk, G Iráka, D Iráku, A Ìrāk, L u Iráku, I Irákom

Iráčanin, GA Iráčanina, DL Iráčaninu, V Iráčanine, I Iráčaninom; mn. NV Iráčani, G Iráčānā, DLI Iráčanima, A Iráčane

Iráčānka, G Iráčānkē, DL Iráčānki, A Iráčānku, V Iráčānko, I Iráčānkōm; mn. NAV Iráčānke, G Iráčānkā/Iráčānkī, DLI Iráčānkama

ìrāčkī

Ìrān, G Irána, D Iránu, A Ìrān, L u Iránu, I Iránom

Iránac, GA Iránca, DL Iráncu, V Ìrānče, I Iráncem; mn. NV Iránci, G Ìrānācā, DLI Iráncima, A Iránce

Ìrānka, G Ìrānkē, DL Ìrānki, A Ìrānku, V Ìrānko, I Ìrānkōm; mn. NAV Ìrānke, G Ìrānkā/Ìrānkī, DLI Ìrānkama

ìrānskī

Ȋrskā, G Ȋrskē, D Ȋrskōj, A Ȋrskū, L u Ȋrskōj / ù Īrskōj, I Ȋrskōm

Írac, GA Írca, DL Írcu, V Ȋrče, I Írcem; mn. NV Írci, G Ȋrācā, DLI Írcima, A Írce

Ìrkinja, G Ìrkinjē, DL Ìrkinji, A Ìrkinju, V Ìrkinje, I Ìrkinjōm; mn. NAV Ìrkinje, G Ȉrkīnjā, DLI Ìrkinjama

ȋrskī

Ìslānd, G Ìslānda, D Ìslāndu, A Ìslānd, L u/na Ìslāndu, I Ìslāndom

Islánđanin, GA Islánđanina, DL Islánđaninu, V Islánđanine, I Islánđaninom; mn. NV Islánđani, G Islánđānā, DLI Islánđanima, A Islánđane

Islánđānka, G Islánđānkē, DL Islánđānki, A Islánđānku, V Islánđānko, I Islánđānkōm; mn. NAV Islánđānke, G Islánđānkā/Islánđānkī, DLI Islánđānkama

ìslāndskī

Napomena: Kad se misli na otok, lokativ dolazi isključivo uz prijedlog na, a kad se misli na državu, uz prijedloge u i na.

Ìstanbul, G Ìstanbula, D Ìstanbulu, A Ìstanbul, L u Ìstanbulu, I Ìstanbulom

Istanbúlčanin, GA Istanbúlčanina, DL Istanbúlčaninu, V Istanbúlčanine, I Istanbúlčaninom; mn. NV Istanbúlčani, G Istanbúlčānā, DLI Istanbúlčanima, A Istanbúlčane

Istanbúlčānka, G Istánbulčānkē, DL Istánbulčānki, A Istánbulčānku, V Istánbulčānko, I Istánbulčānkōm; mn. NAV Istánbulčānke, G Istánbulčānkā/Istánbulčānkī, DLI Istánbulčānkama

ìstanbulskī

Napomena: Povijesni su egzonimi Carigrad (s pripadnim etnicima Carigrađanin i Carigrađanka te ktetikom carigradski) te Stambol (s pripadnim muškim etnicima Stambolac, Stambolija i Stamboljanin, ženskim etnicima Stambolka i Stambolkinja te ktetikom stambolski) i Stambul (zabilježeni su samo muški etnici Stambuldžija i Stambulija).

Ȉstra, G Ȉstrē, D Ȉstri, A Ȉstru, L u Ȉstri / ù Istri, I Ȉstrōm

Ȉstranin, GA Ȉstranina, DL Ȉstraninu, V Ȉstranine, I Ȉstraninom; mn. NV Ȉstrani, G Ȉstrānā, DLI Ȉstranima, A Ȉstrane

Ȉstrānka, G Ȉstrānkē, DL Ȉstrānki, A Ȉstrānku, V Ȉstrānko, I Ȉstrānkōm; mn. NAV Ȉstrānke, G Ȉstrānkā/Ȉstrānkī, DLI Ȉstrānkama

ȉstarskī

Napomena: Suvremeni su mjesni etnici Istrijan i Istrijanka.

Ìtālija, G Ìtālijē, D Ìtāliji, A Ìtāliju, L u Ìtāliji, I Ìtālijōm

Talìjān, GA Talijána, DL Talijánu, V Tȁlijāne, I Talijánom; mn. NV Talijáni, G Talijánā, DLI Talijánima, A Talijáne

Talìjānka, G Talìjānkē, DL Talìjānki, A Talìjānku, V Talìjānko, I Talìjānkōm; mn. NAV Talìjānke, G Talìjānkā/Talìjānkī, DLI Talìjānkama

talìjānskī

Napomena: Suvremeni su standardnojezični etnici i ktetik te područni etnik Talijanac nastali prema povijesnome egzonimu Talija. U Hrvatskome su primorju zabilježeni područni etnici Taljani Taljanka te ktetik taljanski. Prema liku Italija nastali su etnici Italijan, Italijanac, Italijanin i Italijanka te ktetik italijanski potvrđeni uglavnom u starijim književnim i leksikografskim djelima. Danas etnici Italijan i Italijanka te ktetik italijanski pripadaju srpskomu standardnom jeziku.

Ivànec, Ivánca, D Iváncu, A Ivànec, L u Iváncu, I Iváncem

Ivánčanin, GA Ivánčanina, DL Ivánčaninu, V Ivánčanine, I Ivánčaninom; mn. NV Ivánčani, G Ivánčānā, DLI Ivánčanima, A Ivánčane

Ivánčānka, G Ivánčānkē, DL Ivánčānki, A Ivánčānku, V Ivánčānko, I Ivánčānkōm; mn. NAV Ivánčānke, G Ivánčānkā/Ivánčānkī, DLI Ivánčānkama

ivànečkī

Ìvanić-Grȃd, Ìvanić-Grȃda, D Ìvanić-Grȃdu, A Ìvanić-Grȃd, L u Ìvanić-Grádu, I Ìvanić-Grȃdom

Ìvanićanin, GA Ìvanićanina, DL Ìvanićaninu, V Ìvanićanine, I Ìvanićaninom; mn. NV Ìvanićani, G Ìvanićānā, DLI Ìvanićanima, A Ìvanićane

Ìvanićānka, G Ìvanićānkē, DL Ìvanićānki, A Ìvanićānku, V Ìvanićānko, I Ìvanićānkōm; mn. NAV Ìvanićānke, G Ìvanićānkā/Ìvanićānkī, DLI Ìvanićānkama

ìvanić(grads)kī

Napomena: Budući da se ktetik ivanićki odnosi još na Ivanić Desinićki, Ivanić Košnički i Ivanić Miljanski, ktetik je ivanićgradski razlikovniji.

Ìzraēl, G Ìzraēla, D Ìzraēlu, A Ìzraēl, L u Ìzraēlu, I Ȉzraēlom

Izraélac, GA Izraélca, DL Izraélcu, V Ȉzraēlče, I Izraélcem; mn. NV Izraélci, G Izràēlācā, DLI Izraélcima, A Izraélce

Izràēlka, G Izràēlkē, DL Izràēlki, A Izràēlku, V Izràēlko, I Izràēlkōm; mn. NAV Izràēlke, G Izràēlkā/Izràēlkī, DLI Izràēlkama

ìzraēlskī

Napomena: Potvrđeni su povijesni etnonimi Izraelit(a), Izraelićanin, Izraelitanac, Izraeljanin i Izraelkinja. U još starijim vrelima zabilježeni su egzonimi Israil, Izdrael, Izrailj, Izrail, Izdravilj i Ižrael s pripadnim etnonimima i kteticima.

Jájce, G Jájca, D Jájcu, A Jájce, L u Jájcu, I Jájcem

Jájčanin, GA Jájčanina, DL Jájčaninu, V Jájčanine, I Jájčaninom; mn. NV Jájčani, G Jájčānā, DLI Jájčanima, A Jájčane

Jájčānka, G Jájčānkē, DL Jájčānki, A Jájčānku, V Jájčānko, I Jájčānkōm; mn. NAV Jájčānke, G Jájčānkā/Jájčānkī, DLI Jájčānkama

jàjačkī

Jàmājka, G Jàmājkē, D Jàmājci/Jàmājki, A Jàmājku, L na/u Jàmājci/Jàmājki, I Jàmājkōm

Jamájčanin, GA Jamájčanina, DL Jamájčaninu, V Jamájčanine, I Jamájčaninom; mn. NV Jamájčani, G Jamájčānā, DLI Jamájčanima, A Jamájčane

Jamájčānka, G Jamájčānkē, DL Jamájčānki, A Jamájčānku, V Jamájčānko, I Jamájčānkōm; mn. NAV Jamájčānke, G Jamájčānkā/Jamájčānkī, DLI Jamájčānkama

jamàjačkī

Jȃnjevo, G Jȃnjeva, D Jȃnjevu, A Jȃnjevo, L u Jȃnjevu / ù Jānjevu, I Jȃnjevom

Jȃnjevac, GA Jȃnjēvca, DL Jȃnjēvcu, V Jȃnjēvče, I Jȃnjēvcem; mn. NV Jȃnjēvci, G Jȃnjevācā, DLI Jȃnjēvcima, A Jȃnjēvce

Jȃnjēvka, G Jȃnjēvkē, DL Jȃnjēvki, A Jȃnjēvku, V Jȃnjēvko, I Jȃnjēvkōm; mn. NAV Jȃnjēvke, G Jȃnjēvkā/Jȃnjēvkī, DLI Jȃnjēvkama

jȃnjevačkī

Jȃnjina, G Jȃnjinē, D Jȃnjini, A Jȃnjinu, L u Jȃnjini / ù Jānjini, I Jȃnjinōm

Jȃnjinac, GA Jȃnjīnca, DL Jȃnjīncu, V Jȃnjīnče, I Jȃnjīncem; mn. NV Jȃnjīnci, G Jȃnjinācā, DLI Jȃnjīncima, A Jȃnjīnce

Jȃnjīnka, G Jȃnjīnkē, DL Jȃnjīnki, A Jȃnjīnku, V Jȃnjīnko, I Jȃnjīnkōm; mn. NAV Jȃnjīnke, G Jȃnjīnkā/Jȃnjīnkī, DLI Jȃnjīnkama

jȃnjinskī

Napomena: Mjesni su muški etnici Janjinar i Janjinarin. Zabilježen je i ktetik janjinarski.

Jàpān, G Japána, D Japánu, A Jàpān, L u Japánu, I Japánom

Japánac, GA Japánca, DL Japáncu, V Jàpānče, I Japáncem; mn. NV Japánci, G Jàpānācā, DLI Japáncima, A Japánce

Jàpānka, G Jàpānkē, DL Jàpānki, A Jàpānku, V Jàpānko, I Jàpānkōm; mn. NAV Jàpānke, G Jàpānkā/Jàpānkī, DLI Jàpānkama

jàpānskī

Jȁstrebarskō, G Jȁstrebarskōg(a), D Jȁstrebarskōm(u), A Jȁstrebarskō, L u Jȁstrebarskōm(e) / ù Jastrebarskōm(e), I Jȁstrebarskīm

Jastrebárščanin, GA Jastrebárščanina, DL Jastrebárščaninu, V Jastrebárščanine, I Jastrebárščaninom; mn. NV Jastrebárščani, G Jastrebárščānā, DLI Jastrebárščanima, A Jastrebárščane

Jastrebárščānka, G Jastrebárščānkē, DL Jastrebárščānki, A Jastrebárščānku, V Jastrebárščānko, I Jastrebárščānkōm; mn. NAV Jastrebárščānke, G Jastrebárščānkā/Jastrebárščānkī, DLI Jastrebárščānkama

jȁstrebarskī

Napomena: Vladimir Rožić upotrebljava etnike Jastrebarščanin i Jastrebarščanka. Mjesno se najčešće upotrebljava pokraćeno ime Jaska. Od njega se tvore etnici Jaskanac i Jaskanka te ktetik jaskanski.

Jerùzalem, G Jerùzalema, D Jerùzalemu, A Jerùzalem, I Jerùzalemom

Jerùzalemac, GA Jerùzalēmca, DL Jerùzalēmcu, V Jerùzalēmče, I Jerùzalēmcem; mn. NV Jerùzalēmci, G Jerùzalemācā, DLI Jerùzalēmcima, A Jerùzalēmce

Jerùzalēmka, G Jerùzalēmkē, DL Jerùzalēmki, A Jerùzalēmku, V Jerùzalēmko, I Jerùzalēmkōm; mn. NAV Jerùzalēmke, G Jerùzalēmkā/Jerùzalēmkī, DLI Jerùzalēmkama

jerùzalemskī

Napomena: U XIV. stoljeću zabilježen je povijesni egzonim Jerozolim, u XV. Jeruzalim, u XVI. Jerosolim, Jerusolim i Jerosolima, u XVII. stoljeću zapisan je egzonim Jerušalem, a u XVIII. Jersolim, Jerusolem i Jeruzolima. U XIII. stoljeća zabilježen je etnik Jerosolimit, u XVII. Jeruzolimitanin i Jeruzolimljan, a u XVIII. Jerusolomitan. U XV. stoljeću potvrđeni su ktetici jerozolimski, jerušalemski, jeružalemski, jeruzalimski i jeruzalski, u XVI. stoljeću zapisan je ktetik jerosolomitanski, a u XVIII. jersolimski. Današnji su standardnojezični etnici i ktetici potvrđeni od XV. stoljeća.

Jòrdān, G Jordána, D Jordánu, A Jòrdān, L u Jordánu, I Jordánom

Jordánac, GA Jordánca, DL Jordáncu, V Jòrdānče, I Jordáncem; mn. NV Jordánci, G Jòrdānācā, DLI Jordáncima, A Jordánce

Jòrdānka, G Jòrdānkē, DL Jòrdānki, A Jòrdānku, V Jòrdānko, I Jòrdānkōm; mn. NAV Jòrdānke, G Jòrdānkā/Jòrdānkī, DLI Jòrdānkama

jòrdānskī

Jòsipdōl, G Jòsipdōla, D Jòsipdōlu, A Jòsipdōl, L u Jòsipdōlu, I Jòsipdōlom

Josipdólac, GA Josipdólca, DL Josipdólcu, V Jòsipdōlče, I Josipdólcem; mn. NV Josipdólci, G Josìpdōlācā, DLI Josipdólcima, A Josipdólce

Jòsipdōlka, G Jòsipdōlkē, DL Jòsipdōlki, A Jòsipdōlku, V Jòsipdōlko, I Jòsipdōlkōm; mn. NAV Jòsipdōlke, G Jòsipdōlkā/Jòsipdōlkī, DLI Jòsipdōlkama

jòsipdōlskī

Judèja, G Judèjē, D Judèji, A Judèju, L u Judèji, I Judèjōm

Judéjac, GA Judéjca, DL Judéjcu, V Jùdējče, I Judéjcem; mn. NV Judéjci, G Jùdējācā, DLI Judéjcima, A Judéjce

Jùdējka, G Jùdējkē, DL Jùdējki, A Jùdējku, V Jùdējko, I Jùdējkōm; mn. NAV Jùdējke, G Jùdējkā/Jùdējkī, DLI Jùdējkama

jùdējskī

Napomena: U starijim su vrelima zabilježeni egzonimi Juda, Judejska, Jakudija i Jahudija. Povijesni su etnici Juda, Judejin, Judinac, Judinovac, Žudio, Žudija i Žudit, a ktetici judajski i žudioski. Samo su u Stullijevu rječniku potvrđeni etnici Judajinin, Judajinka i Judejinkinja te ktetik judejinski.

Jȕžnā Amèrika, G Jȕžnē Amèrikē, D Jȕžnōj Amèrici, A Jȕžnū Amèriku, L u Jȕžnōj / ù Južnōj Amèrici, I Jȕžnōm Amèrikōm

Južnoamerikánac, GA Južnoamerikánca, DL Južnoamerikáncu, V Južnoamerìkānče, I Južnoamerikáncem; mn. NV Južnoamerikánci, G Južnoamerìkānācā, DLI Južnoamerikáncima, A Južnoamerikánce

Južnoamerìkānka, G Južnoamerìkānkē, DL Južnoamerìkānki, A Južnoamerìkānku, V Južnoamerìkānko, I Južnoamerìkānkōm; mn. NAV Južnoamerìkānkē, G Južnoamerìkānkā/Južnoamerìkānkī, DLI Južnoamerìkānkama

južnoamèričkī

Južnoàfričkā Repùblika, G Južnoàfričkē Repùblikē, D Južnoàfričkōj Repùblici, A Južnoàfričkū Repùbliku, L u Južnoàfričkōj Repùblici, I Južnoàfričkōm Repùblikōm

Južnoafrikánac, GA Južnoafrikánca, DL Južnoafrikáncu, V Južnoafrìkānče, IJužnoafrikáncem; mn. NV Južnoafrikánci, G Južnoafrìkānācā, DLI Južnoafrikáncima, A Južnoafrikánce

Južnoafrìkānka, G Južnoafrìkānkē, DL Južnoafrìkānki, A Južnoafrìkānku, V Južnoafrìkānko, I Južnoafrìkānkōm; mn. NAV Južnoafrìkānkē, G Južnoafrìkānkā/Južnoafrìkānkī, DLI Južnoafrìkānkama

južnoàfričkī

Napomena: U nekim se novijim vrelima pojavljuje i egzonim Južna Afrika nastao prema engleskome liku Republic of South Africa, koji ne pripada hrvatskomu standardnom jeziku.

Kȁbul, G Kȁbula, D Kȁbulu, A Kȁbul, L u Kȁbulu / ù Kabulu, I Kȁbulom

Kȁbuljanin, GA Kȁbuljanina, DL Kȁbuljaninu, V Kȁbuljanine, I Kȁbuljaninom; mn. NV Kȁbuljani, G Kȁbuljānā, DLI Kȁbuljanima, A Kȁbuljane

Kȁbuljānka, G Kȁbuljānkē, DL Kȁbuljānki, A Kȁbuljānku, V Kȁbuljānko, I Kȁbuljānkōm; mn. NAV Kȁbuljānke, G Kȁbuljānkā/Kȁbuljānkī, DLI Kȁbuljānkama

kȁbulskī

Kàiro, G Kàira, D Kàiru, A Kàiro, L u Kàiru, I Kàirom

Kàirac, GA Kàīrca, DL Kàīrcu, V Kȁīrče, I Kàīrcem; mn. NV Kàīrci, G Kàīrācā, DLI Kàīrcima, A Kàīrce

Kàīrka, G Kàīrkē, DL Kàīrki, A Kàīrku, V Kàīrko, I Kàīrkōm; mn. NAV Kàīrke, G Kàīrkā/Kàīrkī, DLI Kàīrkama

kàirskī

Kalifòrnija, G Kalifòrnijē, D Kalifòrniji, A Kalifòrniju, L u Kalifòrniji, I Kalifòrnijōm

Kaliforníjac, GA Kaliforníjca, DL Kaliforníjcu, V Kalifòrnījče, I Kaliforníjcem; mn. NV Kaliforníjci, G Kalifòrnījācā, DLI Kaliforníjcima, A Kaliforníjce

Kalifòrnījka, G Kalifòrnījkē, DL Kalifòrnījki, A Kalifòrnījku, V Kalifòrnījko, I Kalifòrnījkōm; mn. NAV Kalifòrnījke, G Kalifòrnījkā/Kalifòrnījkī, DLI Kalifòrnījkama

kalifòrnījskī

Kambòdža, G Kambòdžē, D Kambòdži, A Kambòdžu, L u Kambòdži, I Kambòdžōm

Kambòdžanin, GA Kambòdžanina, DL Kambòdžaninu, V Kambòdžanine, I Kambòdžaninom; mn. NV Kambòdžani, G Kambòdžānā, DLI Kambòdžanima, A Kambòdžane

Kambòdžānka, G Kambòdžānkē, DL Kambòdžānki, A Kambòdžānku, V Kambòdžānko, I Kambòdžānkōm; mn. NAV Kambòdžānke, G Kambòdžānkā/Kambòdžānkī, DLI Kambòdžānkama

kambòdžanskī

Kȁmerūn, G Kȁmerūna, D Kȁmerūnu, A Kȁmerūn, L u Kȁmerūnu / ù Kamerūnu, I Kȁmerūnom

Kamerúnac, GA Kamerúnca, DL Kamerúncu, V Kamèrūnče, I Kamerúncem; mn. NV Kamerúnci, G Kamèrūnācā, DLI Kamerúncima, A Kamerúnce

Kamèrūnka, G Kamèrūnkē, DL Kamèrūnki, A Kamèrūnku, V Kamèrūnko, I Kamèrūnkōm; mn. NAV Kamèrūnke, G Kamèrūnkā/Kamèrūnkī, DLI Kamèrūnkama

kȁmerūnskī

Kȁnada, G Kȁnadē, D Kȁnadi, A Kȁnadu, L u Kȁnadi / ù Kanadi, I Kȁnadōm

Kanáđanin, GA Kanáđanina, DL Kanáđaninu, V Kanáđanine, I Kanáđaninom; mn. NV Kanáđani, G Kanáđānā, DLI Kanáđanima, A Kanáđane

Kanáđānka, G Kanáđānkē, DL Kanáđānki, A Kanáđānku, V Kanáđānko, I Kanáđānkōm; mn. NAV Kanáđānke, G Kanáđānkā/Kanáđānkī, DLI Kanáđānkama

kȁnadskī

Kàraševo, G Kàraševa, D Kàraševu, A Kàraševo, L u Kàraševu, I Kàraševom

Kàraševac, GA Kàrašēvca, DL Kàrašēvcu, V Kàrašēvče, I Kàrašēvcem; mn. NV Kàrašēvci, G Kàraševācā, DLI Kàrašēvcima, A Kàrašēvce

Kàrašēvka, G Kàrašēvkē, DL Kàrašēvki, A Kàrašēvku, V Kàrašēvko, I Kàrašēvkōm; mn. NAV Kàrašēvke, G Kàrašēvkā/Kàrašēvkī, DLI Kàrašēvkama

kàraševskī

Kȃrlovac, G Kȃrlōvca, D Kȃrlōvcu, A Kȃrlovac, L u Kȃrlōvcu / ù Kārlōvcu, I Kȃrlōvcem

Kȃrlovčanin, GA Kȃrlovčanina, DL Kȃrlovčaninu, V Kȃrlovčanine, I Kȃrlovčaninom; mn. NV Kȃrlovčani, G Kȃrlovčānā, DLI Kȃrlovčanima, A Kȃrlovčane

Kȃrlovčānka, G Kȃrlovčānkē, DL Kȃrlovčānki, A Kȃrlovčānku, V Kȃrlovčānko, I Kȃrlovčānkōm; mn. NAV Kȃrlovčānke, G Kȃrlovčānkā/Kȃrlovčānkī, DLI Kȃrlovčānkama

kȃrlovačkī

Napomena: Mjesni je muški etnik Karlovčan.

Kàštela, G Kȁštēlā, DLI Kàštelima, A Kàštela

Kaštèlanin, GA Kaštèlanina, DL Kaštèlaninu, V Kaštèlanine, I Kaštèlaninom; mn. NV Kaštèlani, G Kaštèlānā, DLI Kaštèlanima, A Kaštèlane

Kaštèlānka, G Kaštèlānkē, DL Kaštèlānki, A Kaštèlānku, V Kaštèlānko, I Kaštèlānkōm; mn. NAV Kaštèlānke, G Kaštèlānkā/Kaštèlānkī, DLI Kaštèlānkama

kaštèlānskī

Napomena: Starije je mjesno ime skupine naselja Kaštila. U prezimenskome se fondu odrazio i negdašnji mjesni muški etnik Kaštelan.

Katàlōnija, G Katàlōnijē, D Katàlōniji, A Katàlōniju, L u Katàlōniji, I Katàlōnijōm

Katalónac, GA Katalónca, DL Katalóncu, V Katàlōnče, I Katalóncem; mn. NV Katalónci, G Katàlōnācā, DLI Katalóncima, A Katalónce

Katàlōnka, G Katàlōnkē, DL Katàlōnki, A Katàlōnku, V Katàlōnko, I Katàlōnkōm; mn. NAV Katàlōnke, G Katàlōnkā/Katàlōnkī, DLI Katàlōnkama

katàlōnskī

Napomena: U bokeljskome hrvatskom prezimenskom fondu okamenjen je stariji etnonim Katelan, a u Baru Katalan.

Kȁtar, G Kȁtra, D Kȁtru, A Kȁtar, L u Kȁtru / ù Katru, I Kȁtrom

Kȁtarac, GA Kȁtārca, DL Kȁtārcu, V Kȁtārče, I Kȁtārcem; mn. NV Kȁtārci, G Kȁtārācā, DLI Kȁtārcima, A Kȁtārce

Kȁtārka, G Kȁtārkē, DL Kȁtārki, A Kȁtārku, V Kȁtārko, I Kȁtārkōm; mn. NAV Kȁtārke, G Kȁtārkā/Kȁtārkī, DLI Kȁtārkama

kȁtarskī

Kàvkaz, G Kàvkaza, D Kàvkazu, A Kàvkaz, L na Kàvkazu, I Kàvkazom

Kàvkažanin, GA Kàvkažanina, DL Kàvkažaninu, V Kàvkažanine, I Kàvkažaninom; mn. NV Kàvkažani, G Kàvkažānā, DLI Kàvkažanima, A Kàvkažane

Kàvkažānka, G Kàvkažānkē, DL Kàvkažānki, A Kàvkažānku, V Kàvkažānko, I Kàvkažānkōm; mn. NAV Kàvkažānke, G Kàvkažānkā/Kàvkažānkī, DLI Kàvkažānkama

kàvkaskī

Kȁzahstān, G Kȁzahstāna, D Kȁzahstānu, A Kȁzahstān, L u Kȁzahstānu / ù Kazahstānu, I Kȁzahstānom

Kazahstánac, GA Kazahstánca, DL Kazahstáncu, V Kȁzahstānče, I Kazahstáncem; mn. NV Kazahstánci, G Kazàhstānācā, DLI Kazahstáncima, A Kazahstánce

Kazàhstānka, G Kazàhstānkē, DL Kazàhstānki, A Kazàhstānku, V Kazàhstānko, I Kazàhstānkōm; mn. NAV Kazàhstānke, G Kazàhstānkā/Kazàhstānkī, DLI Kazàhstānkama

kȁzahstānskī

Napomena: Kazahstan je dobio ime po Kazasima. Kazah i Kazahinja su etnonimi, a likovi se Kazahstanac i Kazahstanka odnose na državljane. Ktetik koji se odnosi na državljane glasi kazahstanski, a onaj koji se odnosi na pripadnike naroda kazaški.

Kȇnija, G Kȇnijē, D Kȇniji, A Kȇniju, L u Kȇniju / ù Kēniju, I Kȇnijōm

Keníjac, GA Keníjca, DL Keníjcu, V Kènījče, I Keníjcem; mn. NV Keníjci, G Kènījācā, DLI Keníjcima, A Keníjce

Kènījka, G Kènījkē, DL Kènījki, A Kènījku, V Kènījko, I Kènījkōm; mn. NAV Kènījke, G Kènījkā/Kènījkī, DLI Kènījkama

kȇnījskī

Kȉjev/Kȉjiv, G Kȉjeva/Kȉjiva, D Kȉjevu/Kȉjivu, A Kȉjev/Kȉjiv, L u Kȉjevu/Kȉjivu // ù Kijevu/Kijivu, I Kȉjevom/Kȉjivom

Kȉjevljanin/Kȉjivljanin, GA Kȉjevljanina/Kȉjivljanina, DL Kȉjevljaninu/Kȉjivljaninu, V Kȉjevljanine/Kȉjivljanine, I Kȉjevljanina/Kȉjivljaninom; mn. NV Kȉjevljani/Kȉjivljani, G Kȉjevljānā/Kȉjivljānā, DLI Kȉjevljanima/Kȉjivljanima, A Kȉjevljane/Kȉjivljane

Kȉjevljānka/Kȉjivljānka, G Kȉjevljānkē/ Kȉjivljānkē, DL Kȉjevljānki/Kȉjivljānki, A Kȉjevljānku/Kȉjivljānku, V Kȉjevljānko/Kȉjivljānko, I Kȉjevljānkōm/Kȉjivljānkōm; mn. NAV Kȉjevljānke/Kȉjivljānke, G Kȉjevljānkā/Kȉjivljānkā/Kȉjivljānkī/Kȉjivljānkī, DLI Kȉjevljānkama/Kȉjevljānkama

kȉjevskī/kȉjivskī

Napomena: Egzonim je Kijev u hrvatski jezik ušao iz ruskoga jezika, a njemu je normativno istovrijedan egzonim Kijiv nastao prema ukrajinskome izgovoru. Ivan Tomko Mrnavić na prijelazu je iz XVI. u XVII. stoljeću upotrebljavao egzonim Kijevo. U književnim je djelima od XVII. stoljeća potvrđen i povijesni egzonim Kijov (prema poljskome Kijów).

Kína, G Kínē, D Kíni, A Kínu, L u Kíni, I Kínōm

Kìnēz, G Kinéza, DL Kinézu, V Kȉnēzu, I Kinézom; mn. NV Kinézi, G Kinézā, DLI Kinézima, A Kinéze

Kìnēskinja, G Kìnēskinjē, DL Kìnēskinji, A Kìnēskinju, V Kìnēskinjo, I Kìnēskinjōm; mn. NAV Kìnēskinje, G Kìnēskīnjā, DLI Kìnēskinjama

kìnēskī

Napomena: Prvi je potvrđeni egzonim bio Kitaj. Od njega su tvoreni etnici Kitajac i Kitajka te ktetik kitajski. Rjeđe je potvrđen i egzonim Kitajska.

Kȉrgistān, G Kȉrgistāna, D Kȉrgistānu, A Kȉrgistān, L u Kȉrgistānu / ù Kirgistānu, I Kirgistānom

Kirgistánac, GA Kirgistánca, DL Kirgistáncu, V Kȉrgistānče, I Kirgistáncem; mn. NV Kirgistánci, G Kirgìstānācā, DLI Kirgistáncima, A Kirgistánce

Kirgìstānka, G Kirgìstānkē, DL Kirgìstānki, A Kirgìstānku, V Kirgìstānko, I Kirgìstānkōm; mn. NAV Kirgìstānke, G Kirgìstānkā/Kirgìstānkī, DLI Kirgìstānkama

kȉrgistānskī

Napomena: Kirgistan je dobio ime po Kirgizima. Kirgiz i Kirgiskinja su etnonimi, a likovi se Kirgistanac i Kirgistanka odnose na državljane. Ktetik koji se odnosi na državljane glasi kirigistanski, a onaj koji se odnosi na pripadnike naroda kirgiški.

Kisèljāk, G Kiseljáka, D Kiseljáku, A Kisèljāk, L u Kiseljáku, I Kiseljákom

Kiseljáčanin, GA Kiseljáčanina, DL Kiseljáčaninu, V Kiseljáčanine, I Kiseljáčaninom; mn. NV Kiseljáčani, G Kiseljáčānā, DLI Kiseljáčanima, A Kiseljáčane

Kiseljáčānka, G Kiseljáčānkē, DL Kiseljáčānki, A Kiseljáčānku, V Kiseljáčānko, I Kiseljáčānkōm; mn. NAV Kiseljáčānke, G Kiseljáčānkā/Kiseljáčānkī, DLI Kiseljáčānkama

kisèljāčkī

Kjȍto, G Kjȍta, D Kjȍtu, A Kjȍto, L u Kjȍtu / ù Kjotu, I Kjȍtom

Kjȍćanin, GA Kjȍćanina, DL Kjȍćaninu, V Kjȍćanine, I Kjȍćaninom; mn. NV Kjȍćani, G Kjȍćānā, DLI Kjȍćanima, A Kjȍćane

Kjȍćānka, G Kjȍćānkē, DL Kjȍćānki, A Kjȍćānku, V Kjȍćānko, I Kjȍćānkōm; mn. NAV Kjȍćānke, G Kjȍćānkā/Kjȍćānkī, DLI Kjȍćānkama

kjȍtskī

Klȉs, G Klȉsa, D Klȉsu, A Klȉs, L ù/nà Klisu / u/na Klȉsu, I Klȉsom

Klȉšanin, GA Klȉšanina, DL Klȉšaninu, V Klȉšanine, I Klȉšaninom; mn. NV Klȉšani, G Klȉšānā, DLI Klȉšanima, A Klȉšane

Klȉšānka, G Klȉšānkē, DL Klȉšānki, A Klȉšānku, V Klȉšānko, I Klȉšānkōm; mn. NAV Klȉšānke, G Klȉšānkā/Klȉšānkī, DLI Klȉšānkama

klȉškī

Napomena: Stanovnici središta Klisa govore u Klisu, a okolnih naselja na Klisu. Mjesni je ženski etnik Kliška.

Klȍštar-Ìvanić, G Klȍštar-Ìvanića, D Klȍštar-Ìvaniću, A Klȍštar-Ìvanić, L u Klȍštar-Ìvaniću / ù Kloštar-Ìvaniću, I Klȍštar-Ìvanićem

Kloštránac, GA Kloštránca, DL Kloštráncu, V Klòštrānče, I Kloštráncem; mn. NV Kloštránci, G Klòštrānācā, DLI Kloštráncima, A Kloštránce

Klòštrānka, G Klòštrānkē, DL Klòštrānki, A Klòštrānku, V Klòštrānko, I Klòštrānkōm; mn. NAV Klòštrānke, G Klòštrānkā/Klòštrānkī, DLI Klòštrānkama

klòštārskī/ kloštarìvanićkī

Napomena: Mjesni je muški etnik Kloštranec. Budući da se ktetik kloštarski odnosi i na naselja Kloštar u Istri, Kloštar Podravski, Kloštar Šiljevički kod Crikvenice i Kloštar Vojakovački kod Križevaca, ktetik je kloštarivanićki razlikovniji.

Knȋn, G Knína, D Knínu, A Knȋn, L u Knínu, I Knínom

Knínjanin, GA Knínjanina, DL Knínjaninu, V Knínjanine, I Knínjaninom; mn. NV Knínjani, G Knínjānā, DLI Knínjanima, A Knínjane

Knínjānka, G Knínjānkē, DL Knínjānki, A Knínjānku, V Knínjānko, I Knínjānkōm; mn. NAV Knínjānke, G Knínjānkā/Knínjānkī, DLI Knínjānkama

knȋnskī

Kòlūmbija, G Kòlūmbijē, D Kòlūmbiji, A Kòlūmbiju, L u Kòlūmbiji, I Kòlūmbijōm

Kolumbíjac, GA Kolumbíjca, DL Kolumbíjcu, V Kolùmbījče, I Kolumbíjcem; mn. NV Kolumbíjci, G Kolùmbījācā, DLI Kolumbíjcima, A Kolumbíjce

Kolùmbījka, G Kolùmbījkē, DL Kolùmbījki, A Kolùmbījku, V Kolùmbījko, I Kolùmbījkōm; mn. NAV Kolùmbījke, G Kolùmbījkā/Kolùmbījkī, DLI Kolùmbījkama

kolùmbījskī

Kòmiža, G Kòmižē, D Kòmiži, A Kòmižu, L u Kòmiži, I Kòmižōm

Kòmižanin, GA Kòmižanina, DL Kòmižaninu, V Kòmižanine, I Kòmižaninom; mn. NV Kòmižani, G Kòmižānā, DLI Kòmižanima, A Kòmižane

Kòmižānka, G Kòmižānkē, DL Kòmižānki, A Kòmižānku, V Kòmižānko, I Kòmižānkōm; mn. NAV Kòmižānke, G Kòmižānkā/Kòmižānkī, DLI Kòmižānkama

kòmiškī

Napomena: Mjesni je ženski cakavski etnik Komiśka.

Kònāvle, G Kònavālā, DI Kònāvlima, A Kònāvle, L u Kònāvlima

Konávljanin, GA Konávljanina, DL Konávljaninu, V Konávljanine, I Konávljaninom; mn. NV Konávljani, G Konávljānā, DLI Konávljanima, A Konávljane

Konávljānka/Konàvōka, G Konávljānkē/Konàvōkē, DL Konávljānki/Konàvōki, A Konávljānku/Konàvōku, V Konávljānko/Konàvōko, I Konávljānkōm/Konàvōkōm; mn. NAV Konávljānke/Konàvōke, G Konávljānkā/Konávljānkī/Konàvōkā/Konàvōkī, DLI Konávljānkama/Konàvōkama

konàvōskī

Napomena: Prvotno je od XIV. stoljeća potvrđen lik Konavli. Nekoć su se upotrebljavali mjesni ženski etnici Konavaoka i Konavojka te ktetik konavaoski.

Kȍngo, G Kȍnga, D Kȍngu, A Kȍngo, L u Kȍngu / ù Kongu, I Kȍngom

Kongoánac, GA Kongoánca, DL Kongoáncu, V Kongòānče, I Kongoáncem; mn. NV Kongoánci, G Kongòānācā, DLI Kongoáncima, A Kongoánce

Kongòānka, G Kongòānkē, DL Kongòānki, A Kongòānku, V Kongòānko, I Kongòānkōm; mn. NAV Kongòānke, G Kongòānkā/Kongòānkī, DLI Kongòānkama

kongòānskī

Napomena: Ime nose dvije afričke države, od kojih je jedna (negdašnji Zair) bila belgijskom, a druga francuskom kolonijom.

Kopenhágen, G Kopenhágena, D Kopenhágenu, A Kopenhágen, L u Kopenhágenu, I Kopenhágenom

Kopenhážanin, GA Kopenhážanina, DL Kopenhážaninu, V Kopenhážanine, I Kopenhážaninom; mn. NV Kopenhážani, G Kopenhážānā, DLI Kopenhážanima, A Kopenhážane

Kopenhážānka, G Kopenhážānkē, DL Kopenhážānki, A Kopenhážānku, V Kopenhážānko, I Kopenhážānkōm; mn. NAV Kopenhážānke, G Kopenhážānkā/Kopenhážānkī, DLI Kopenhážānkama

kòpenhāškī

Napomena: Hrvatski je lik Kopenhagen nastao prema njemačkome izgovoru.

Kòprīvnica, G Kòprīvnicē, D Kòprīvnici, A Kòprīvnicu, L u Kòprīvnici, I Kòprīvnicōm

Koprivničánac/Kòprīvničanin, GA Koprivničánca/Kòprīvničanina, DL Koprivničáncu/Kòprīvničaninu, V Kòprīvničānče/Kòprīvničanine, I Koprivničáncem/Kòprīvničaninom; mn. NV Koprivničánci/Kòprīvničani, G Kòprīvničānā/Kòprīvničānā, DLI Koprivničáncima/Kòprīvničanima, A Koprivničánce/Kòprīvničane

Kòprīvničānka, G Kòprīvničānkē, DL Kòprīvničānki, A Kòprīvničānku, V Kòprīvničānko, I Kòprīvničānkōm; mn. NAV Kòprīvničānke, G Kòprīvničānkā/Kòprīvničānkī, DLI Kòprīvničānkama

kòprīvničkī

Napomena: Mjesni je muški etnik Koprivničanec.

Kȏrčula, G Kȏrčulē, D Kȏrčuli, A Kȏrčulu, L u/na Kȏrčuli / ù/nà Kōrčuli, I Kȏrčulōm

Korčùlanin, GA Korčùlanina, DL Korčùlaninu, V Korčùlanine, I Korčùlaninom; mn. NV Korčùlani, G Korčùlānā, DLI Korčùlanima, A Korčùlane

Korčùlānka, G Korčùlānkē, DL Korčùlānki, A Korčùlānku, V Korčùlānko, I Korčùlānkōm; mn. NAV Korčùlānke, G Korčùlānkā/Korčùlānkī, DLI Korčùlānkama

korčùlānskī

Napomena: Kad se misli na otok, lokativ dolazi isključivo uz prijedlog na, a kad se misli na istoimeno naselje, isključivo uz prijedlog u. Starije je hrvatsko ime otoka Krkar. Marin Držić zapisao je etnike Krkranin i Krkarka te ktetik krkarski. Rijetko je potvrđen i lik Korčola te ktetik korčularski.

Korèja, G Korèjē, D Korèji, A Korèju, L u Korèji, I Korèjōm

Koréjac, GA Koréjca, DL Koréjcu, V Kòrējče, I Koréjcem; mn. NV Koréjci, G Kòrējācā, DLI Koréjcima, A Koréjce

Kòrējka, G Kòrējkē, DL Kòrējki, A Kòrējku, V Kòrējko, I Kòrējkōm; mn. NAV Kòrējke, G Kòrējkā/Kòrējkī, DLI Kòrējkama

kòrējskī

Kȍsovo, G Kȍsova, D Kȍsovu, A Kȍsovo, L na/u Kȍsovu / nà/ù Kosovu, I Kȍsovom

Kȍsovljanin, GA Kȍsovljanina, DL Kȍsovljaninu, V Kȍsovljanine, I Kȍsovljaninom; mn. NV Kȍsovljani, G Kȍsovljānā, DLI Kȍsovljanima, A Kȍsovljane

Kȍsovljānka, G Kȍsovljānkē, DL Kȍsovljānki, A Kȍsovljānku, V Kȍsovljānko, I Kȍsovljānkōm; mn. NAV Kȍsovljānke, G Kȍsovljānkā/Kȍsovljānkī, DLI Kȍsovljānkama

kȍsovskī

Napomena: U srpskome jeziku češći su etnici Kosovac i Kosovka. Etnici Kosovar i Kosovarka te ktetik kosovarski nastali su pod utjecajem albanskoga jezika.

Kostarìka, G Kostarìkē, D Kostarìki, A Kostarìku, L u Kostarìki, I Kostarìkōm

Kostarikánac, GA Kostarikánca, DL Kostarikáncu, V Kostarìkānče, I Kostarikáncem; mn. NV Kostarikánci, G Kostarìkānācā, DLI Kostarikáncima, A Kostarikánce

Kostarìkānka, G Kostarìkānkē, DL Kostarìkānki, A Kostarìkānku, V Kostarìkānko, I Kostarìkānkōm; mn. NAV Kostarìkānke, G Kostarìkānkā/Kostarìkānkī, DLI Kostarìkānkama

kostarìkānskī

Kòtor, G Kòtora, D Kòtoru, A Kòtor, L u Kòtoru, I Kòtorom

Kòtoranin, GA Kòtoranina, DL Kòtoraninu, V Kòtoranine, I Kòtoraninom; mn. NV Kòtorani, G Kòtorānā, DLI Kòtoranima, A Kòtorane

Kòtorānka, G Kòtorānkē, DL Kòtorānki, A Kòtorānku, V Kòtorānko, I Kòtorānkōm; mn. NAV Kòtorānke, G Kòtorānkā/Kòtorānkī, DLI Kòtorānkama

kòtorskī

Napomena: Rijetko su potvrđeni i ženski etnici Kotorkinja i Kotorka, a u djelima Jeronima Kavanjina muški etnik Kotoraš i ktetik kotoraški.

Kotorìba, G Kotorìbē, D Kotorìbi, A Kotorìbu, L u Kotorìbi, I Kotorìbōm

Kotorìpčanin, GA Kotorìpčanina, DL Kotorìpčaninu, V Kotorìpčanine, I Kotorìpčaninom; mn. NV Kotorìpčani, G Kotorìpčānā, DLI Kotorìpčanima, A Kotorìpčane

Kotorìpčānka, G Kotorìpčānkē, DL Kotorìpčānki, A Kotorìpčānku, V Kotorìpčānko, I Kotorìpčānkōm; mn. NAV Kotorìpčānke, G Kotorìpčānkā/Kotorìpčānkī, DLI Kotorìpčānkama

kotòrīpskī

Napomena: Mjesni je muški etnik Kotoripčan, a ženski Kotoripčica.

Krȁkov, G Krȁkova, D Krȁkovu, A Krȁkov, L u Krȁkovu / ù Krakovu, I Krȁkovom

Krȁkovljanin, GA Krȁkovljanina, DL Krȁkovljaninu, V Krȁkovljanine, I Krȁkovljaninom; mn. NV Krȁkovljani, G Krȁkovljānā, DLI Krȁkovljanima, A Krȁkovljane

Krȁkovljānka, G Krȁkovljānkē, DL Krȁkovljānki, A Krȁkovljānku, V Krȁkovljānko, I Krȁkovljānkōm; mn. NAV Krȁkovljānke, G Krȁkovljānkā/Krȁkovljānkī, DLI Krȁkovljānkama

krȁkovskī

Králjeva Sùtjeska, G Králjevē Sùtjeskē, D Králjevōj Sùtjesci, A Králjeva Sùtjeska, L u Králjevōj Sùtjesci, I Králjevōm Sùtjeskōm

Sùtješčanin, GA Sùtješčanina, DL Sùtješčaninu, V Sùtješčanine, I Sùtješčaninom; mn. NV Sùtješčani, G Sùtješčānā, DLI Sùtješčanima, A Sùtješčane

Sùtješčānka, G Sùtješčānkē, DL Sùtješčānki, A Sùtješčānku, V Sùtješčānko, I Sùtješčānkōm; mn. NAV Sùtješčānke, G Sùtješčānkā/Sùtješčānkī, DLI Sùtješčānkama

sùtješkī

Krȃnjskā, G Krȃnjskē, D Krȃnjskōj, A Krȃnjskā, L u Krȃnjskōj / ù Krānjskōj, I Krȃnjskōj

Kránjac, GA Kránjca, DL Kránjcu, V Krȃnjče, I Kránjcem; mn. NV Kránjci, G Krȃnjācā, DLI Kránjcima, A Kránjce

Krȃnjka, G Krȃnjkē, DL Krȃnjki, A Krȃnjku, V Krȃnjko, I Krȃnjkōm; mn. NAV Krȃnjke, G Krȃnjkā/Krȃnjkī, DLI Krȃnjkama

krȃnjskī

Napomena: Različite su se inačice muškoga etnika okamenile u hrvatskim prezimenima kao što su Hranjec, Kranjac, Kranjčević i Kranjec. Etnik Kranjac označuje u nekim hrvatskim krajevima Slovenca.

Kràpina, G Kràpinē, D Kràpini, A Kràpinu, L u Kràpini, I Kràpinōm

Krapínac, GA Krapínca, DL Krapíncu, V Kràpīnče, I Krapíncem; mn. NV Krapínci, G Kràpīnācā, DLI Krapíncima, A Krapínce

Kràpīnka, G Kràpīnkē, DL Kràpīnki, A Kràpīnku, V Kràpīnko, I Kràpīnkōm; mn. NAV Kràpīnke, G Kràpīnkā/Kràpīnkī, DLI Kràpīnkama

kràpīnskī

Napomena: Mjesni su muški etnici Krapinčan, Krapinčanec i Krapinec.

Krȅševo, G Krȅševa, D Krȅševu, A Krȅševo, V L u Krȅševu / ù Kreševu, I Krȅševom

Krešèvljāk/Krȅševac, GA Kreševljáka/Krȅšēvca, DL Kreševljáku/Krȅšēvcu, V Krȅševljāče/Krȅšēvče, I Kreševljáku/Krȅšēvcem; mn. NV Kreševljáci/Krȅšēvci, G Kreševljákā/Krȅšēvkā/Krȅšēvkī, DLI Kreševljácima/Krȅšēvcima, A Kreševljáke/Krȅšēvke

Krȅšēvka, G Krȅšēvkē, DL Krȅšēvki, A Krȅšēvku, V Krȅšēvko, I Krȅšēvkōm; mn. NAV Krȅšēvke, G Krȅšēvkā/Krȅšēvkī, DLI Krȅšēvkama

krȅševskī

Napomena: Etnik se Kreševljak odnosi na Kreševo u središnjoj Bosni, a Kreševac na Kreševo kod Šestanovca u Dalmaciji.

Kréta, G Krétē, D Kréti, A Krétu, L na Krétu, I Krétōm

Kréćanin, GA Kréćanina, DL Kréćaninu, V Kréćanine, I Kréćaninom; mn. NV Kréćani, G Kréćānā, DLI Kréćanima, A Kréćane

Kréćānka, G Kréćānkē, DL Kréćānki, A Kréćānku, V Kréćānko, I Kréćānkōm; mn. NAV Kréćānke, G Kréćānkā/Kréćānkī, DLI Kréćānkama

krȇtskī

Napomena: Zabilježen je i povijesni egzonim Kandija (< tal. Candia).

Krȉm, G Krìma, D Krìmu, A Krȉm, L na Krìmu, I Krìmom

Krȉmljanin, GA Krȉmljanina, DL Krȉmljaninu, V Krȉmljanine, I Krȉmljaninom; mn. NV Krȉmljani, G Krȉmljānā, DLI Krȉmljanima, A Krȉmljane

Krȉmljānka, G Krȉmljānkē, DL Krȉmljānki, A Krȉmljānku, V Krȉmljānko, I Krȉmljānkōm; mn. NAV Krȉmljānke, G Krȉmljānkā/Krȉmljānkī, DLI Krȉmljānkama

krȉmskī

Krȋvī Pȗt, G Krȋvōg(a) Púta, D Krȋvōm(u) Pútu, A Krȋvī Pȗt, L u Krȋvōm(e) Pútu, I Krȋvīm Pútom

Krivòpućanin, GA Krivòpućanina, DL Krivòpućaninu, V Krivòpućanine, I Krivòpućaninom; mn. NV Krivòpućani, G Krivòpućānā, DLI Krivòpućanima, A Krivòpućane

Krivòpućānka, G Krivòpućānkē, DL Krivòpućānki, A Krivòpućānku, V Krivòpućānko, I Krivòpućānkōm; mn. NAV Krivòpućānke, G Krivòpućānkā/Krivòpućānkī, DLI Krivòpućānkama

krivòputskī

Napomena: Mjesni je muški etnik Krivopućan, a ktetik krivopućki.

Krížēvci, G Kríževācā, DLI Krížēvcima, A Krížēvce

Kríževčanin, GA Kríževčanina, DL Kríževčaninu, V Kríževčanine, I Kríževčaninom; mn. NV Kríževčani, G Kríževčānā, DLI Kríževčanima, A Kríževčane

Kríževčānka, G Kríževčānkē, DL Kríževčānki, A Kríževčānku, V Kríževčānko, I Kríževčānkōm; mn. NAV Kríževčānke, G Kríževčānkā/Kríževčānkī, DLI Kríževčānkama

kríževačkī

Napomena: Mjesni su etnici Križevec i Križevčan, a ktetici križevčanski i križevečki.

Kȑk, G Kr̀ka, D Kr̀ku, A Kȑk, L u/na Kr̀ku, I Kr̀kom

Kȑčanin, GA Kȑčanina, DL Kȑčaninu, V Kȑčanine, I Kȑčaninom; mn. NV Kȑčani, G Kȑčānā, DLI Kȑčanima, A Kȑčane

Kȑčānka, G Kȑčānkē, DL Kȑčānki, A Kȑčānku, V Kȑčānko, I Kȑčānkōm; mn. NAV Kȑčānke, G Kȑčānkā/Kȑčānkī, DLI Kȑčānkama

kȑčkī

Napomena: Kad se misli na otok, lokativ dolazi isključivo uz prijedlog na, a kad se misli na istoimeno naselje, isključivo uz prijedlog u. Mjesni je muški etnik Krčan. Otok se naziva i Veja, a od toga su imena tvoreni etnici Vejan i Vejanka te ktetik vejski.

Kúba, G Kúbē, D Kúbi, A Kúbu, L na/u Kúbi, I Kúbōm

Kubánac, GA Kubánca, DL Kubáncu, V Kùbānče, I Kubáncem; mn. NV Kubánci, G Kùbānācā, DLI Kubáncima, A Kubánce

Kùbānka, G Kùbānkē, DL Kùbānki, A Kùbānku, V Kùbānko, I Kùbānkōm; mn. NAV Kùbānke, G Kùbānkā/Kùbānkī, DLI Kùbānkama

kùbānskī

Kùpres, G Kùpresa, D Kùpresu, A Kùpresa, L na Kùpresu, I Kùpresom

Kùprešāk, GA Kuprešáka, DL Kuprešáku, V Kȕprešāče, I Kuprešákom; mn. NV Kuprešáci, G Kuprešákā, DLI Kuprešácima, A Kuprešáke

Kùprešānka, G Kùprešānkē, DL Kùprešānki, A Kùprešānku, V Kùprešānko, I Kùprešānkōm; mn. NAV Kùprešānke, G Kùprešānkā/Kùprešānkī, DLI Kùprešānkama

kùpreškī

Napomena: U hrvatskome su se prezimenskom fondu odrazili etnici Kuprešan i Kuprešanin.

Kȕrdistān, G Kȕrdistāna, D Kȕrdistānu, A Kȕrdistān, L u Kȕrdistānu / ù Kurdistānu, I Kȕrdistānom

Kȕrd, GA Kȕrda, DL Kȕrdu, V Kȕrde, I Kȕrdom; mn. NV Kȕrdi, G Kȗrdā, DLI Kȕrdima, A Kȕrde

Kȕrtkinja, G Kȕrtkinjē, DL Kȕrtkinji, A Kȕrtkinju, V Kȕrtkinjo, I Kȕrtkinjōm; mn. NAV Kȕrtkinje, G Kȕrtkīnjā, DLI Kȕrtkinjama

kȕrdskī

Kùtina, G Kùtinē, D Kùtini, A Kùtinu, L u Kùtini, I Kùtinōm

Kùtinjanin/Kutínčanin, GA Kùtinjanina/Kutínčanina, DL Kùtinjaninu/Kutínčaninu, V Kùtinjanine/Kutínčanine, I Kùtinjaninom/Kutínčaninom; mn. NV Kùtinjani/Kutínčani, G Kùtinjānā/Kutínčānā, DLI Kùtinjanima/Kutínčanima, A Kùtinjane/Kutínčane

Kùtinjānka/Kutínčānka, G Kùtinjānkē/Kutínčānkē, DL Kùtinjānki/Kutínčānki, A Kùtinjānku/Kutínčānku, V Kùtinjānko/Kutínčānko, I Kùtinjānkōm/Kutínčānkōm; mn. NAV Kùtinjānke/Kutínčānke, G Kùtinjānkā/Kùtinjānkī/Kutínčānkā/Kutínčānkī, DLI Kùtinjānkama/Kutínčānkama

kùtīnskī

Napomena: Mjesno su potvrđeni kajkavski etnici Kutinec i Kutinjan te Kutinka.

Kùvajt, G Kùvajta, D Kùvajtu, A Kùvajt, L u Kùvajtu, I Kùvajtom

Kuvájćanin, GA Kuvájćanina, DL Kuvájćaninu, V Kuvájćanine, I Kuvájćaninom; mn. NV Kuvájćani, G Kuvájćānā, DLI Kuvájćanima, A Kuvájćane

Kuvájćānka, G Kuvájćānkē, DL Kuvájćānki, A Kuvájćānku, V Kuvájćānko, I Kuvájćānkōm; mn. NAV Kuvájćānke, G Kuvájćānkā/Kuvájćānkī, DLI Kuvájćānkama

kùvajtskī

Làbīn, G Labína, D Labínu, A Làbīn, L u Labínu, I Labínom

Labínjanin, GA Labínjanina, DL Labínjaninu, V Labínjanine, I Labínjaninom; mn. NV Labínjani, G Labínjānā, DLI Labínjanima, A Labínjane

Labínjānka, G Labínjānkē, DL Labínjānki, A Labínjānku, V Labínjānko, I Labínjānkōm; mn. NAV Labínjānke, G Labínjānkā/Labínjānkī, DLI Labínjānkama

làbīnskī

Napomena: Mjesni su etnici Labinjon i Labinjonka, a ktetik labinjonski.

Làpōnija, G Làpōnijē, D Làpōniji, A Làpōniju, L u Làpōniji, I Làpōnijōm

Lapónac, GA Lapónca, DL Lapóncu, V Làpōnče, I Lapóncem; mn. NV Lapónci, G Làpōnācā, DLI Lapóncima, A Lapónce

Làpōnka, G Làpōnkē, DL Làpōnki, A Làpōnku, V Làpōnko, I Làpōnkōm; mn. NAV Làpōnke, G Làpōnkā/Làpōnkī, DLI Làpōnkama

làpōnskī

Napomena: Katkad se u množini upotrebljava i etnonim Sami, pa se laponski jezik naziva i samskim. Ti se likovi izvode iz različitih laponskih imena za Laponiju i Laponce.

Lȁstovo, G Lȁstova, D Lȁstovu, A Lȁstovo, u/na Lȁstovu / ù/nà Lastovu, I Lȁstovom

Lȁstovac, GA Lȁstōvca, DL Lȁstōvcu, V Lȁstōvče, I Lȁstōvcem; mn. NV Lȁstōvci, G Lȁstovācā, DLI Lȁstōvcima, A Lȁstōvce

Lȁstōvka, G Lȁstōvkē, DL Lȁstōvki, A Lȁstōvku, V Lȁstōvko, I Lȁstōvkōm; mn. NAV Lȁstōvke, G Lȁstōvkā/Lȁstōvkī, DLI Lȁstōvkama

lȁstovskī

Napomena: Kad se misli na otok, lokativ dolazi isključivo uz prijedlog na, a kad se misli na istoimeno naselje, isključivo uz prijedlog u.

Lètōnija, G Lètōnijē, D Lètōniji, A Lètōniju, L u Lètōniji, I Lètōnijōm

Letónac, GA Letónca, DL Letóncu, V Lètōnče, I Letóncem; mn. NV Letónci, G Lètōnācā, DLI Letóncima, A Letónce

Lètōnka, G Lètōnkē, DL Lètōnki, A Lètōnku, V Lètōnko, I Lètōnkōm; mn. NAV Lètōnke, G Lètōnkā/Lètōnkī, DLI Lètōnkama

lètōnskī

Napomena: Hrvatsko je ime države nastalo prema njemačkome Lettland. U novije se vrijeme država naziva i Latvija (etnonimi su Latvijac i Latvijka, a ktetik latvijski) prema izvornome letonskom liku. Do polovice XX. stoljeća u uporabi je često bio i egzonim Lotiška.

Lȉbanon, G Lȉbanona, D Lȉbanonu, A Lȉbanon, L u Lȉbanonu / ù Libanonu, I Lȉbanonom

Libanónac, GA Libanónca, DL Libanóncu, V Lȉbanōnče, I Libanóncem; mn. NV Libanónci, G Libànōnācā, DLI Libanóncima, A Libanónce

Libànōnka, G Libànōnkē, DL Libànōnki, A Libànōnku, V Libànōnko, I Libànōnkōm; mn. NAV Libànōnke, G Libànōnkā/Libànōnkī, DLI Libànōnkama

lȉbanonskī

Napomena: Od XV. stoljeća potvrđen je povijesni egzonim Liban, a od XVI. ktetik libanski.

Lȋbija, G Lȋbijē, D Lȋbiji, A Lȋbiju, L u Lȋbiji / ù Lībiji, I Lȋbijōm

Libíjac, GA Libíjca, DL Libíjcu, V Lìbījče, I Libíjcem; mn. NV Libíjci, G Lìbījācā, DLI Libíjcima, A Libíjce

Lìbījka, G Lìbījkē, DL Lìbījki, A Lìbījku, V Lìbījko, I Lìbījkōm; mn. NAV Lìbījke, G Lìbījkā/Lìbījkī, DLI Lìbījkama

lìbījskī

Líka, G Líkē, D Líci, A Líku, L u Líci, I Líkōm

Líčanin, GA Líčanina, DL Líčaninu, V Líčanine, I Líčaninom; mn. NV Líčani, G Líčānā, DLI Líčanima, A Líčane

Líčānka, G Líčānkē, DL Líčānki, A Líčānku, V Líčānko, I Líčānkōm; mn. NAV Líčānke, G Líčānkā/Líčānkī, DLI Líčānkama

lȋčkī

Napomena: Mjesno su potvrđeni muški etnik Ličan te rjeđe ženski Ličkinja.

Lȉsabōn, G Lȉsabōna, D Lȉsabōnu, A Lȉsabōn, L u Lȉsabōnu / ù Lisabōnu, I Lȉsabōnom

Lisabónac, GA Lisabónca, DL Lisabóncu, V Lȉsabōnče, I Lisabóncem; mn. NV Lisabónci, G Lisàbōnācā, DLI Lisabóncima, A Lisabónce

Lisàbōnka, G Lisàbōnkē, DL Lisàbōnki, A Lisàbōnku, V Lisàbōnko, I Lisàbōnkōm; mn. NAV Lisàbōnke, G Lisàbōnkā/Lisàbōnkī, DLI Lisàbōnkama

lȉsabōnskī

Lȉtva, G Lȉtvē, D Lȉtvi, A Lȉtvu, L u Lȉtvi / ù Litvi, I Lȉtvōm

Litávac, GA Litávca, DL Litávcu, V Lìtāvče, I Litávcem; mn. NV Litávci, G Lìtāvācā, DLI Litávcima, A Litávce

Lìtāvka, G Lìtāvkē, DL Lìtāvki, A Lìtāvku, V Lìtāvko, I Lìtāvkōm; mn. NAV Lìtāvke, G Lìtāvkā/Lìtāvkī, DLI Lìtāvkama

lìtavskī

Napomena: Katkad su u uporabi etnici Litvanac i Litvanka te litvanski nastali prema liku Litvanija, koji ne pripada hrvatskomu standardnom jeziku.

Lívno, G Lívna, D Lívnu, A Lívno, u Lívnu, I Lívnom

Lìvnjāk, GA Livnjáka, DL Livnjáku, V Lȉvnjāče, I Livnjákom; mn. NV Livnjáci, G Livnjákā, DLI Livnjácima, A Livnjáke

Lìvānjka, G Lìvānjkē, DL Lìvānjki, A Lìvānjku, V Lìvānjko, I Lìvānjkōm; mn. NAV Lìvānjke, G Lìvānjkā/Lìvānjkī, DLI Lìvānjkama

lìvanjskī

Napomena: Prvotno je potvrđeno lik Hlijevno, od kojega je tvoren etnik Hlevnjak, koji se odrazio u hrvatskome prezimenskom fondu. Rjeđe je potvrđen i povijesni etnik Hljevljanin.

Lòndōn, G Londóna, D Londónu, A Lòndōn, L u Londónu, Londónom

Londónčanin/Londónac, GA Londónčanina/Londónca, DL Londónčaninu/Londóncu, V Londónčanine/Lòndōnče, I Londónčaninom/Londóncem; mn. NV Londónčani/Londónci, G Londónčānā/Lòndōnācā, DLI Londónčanima/Londóncima, A Londónčane/Londónce

Londónčānka/Lòndōnka, G Londónčānkē/Lòndōnkē, DL Londónčānki/Lòndōnki, A Londónčānku/Lòndōnku, V Londónčānko/Lòndōnko, I Londónčānkōm/Lòndōnkōm; mn. NAV Londónčānke/Lòndōnke, G Londónčānkā/Londónčānkī/Lòndōnkā/Lòndōnkī, DLI Londónčānkama/Lòndōnkama

lòndōnskī

Lòšīnj, G Lošínja, D Lošínju, A Lòšīnj, L na Lošínju, I Lošínjem

Lošínjanin, GA Lošínjanina, DL Lošínjaninu, V Lošínjanine, I Lošínjaninom; mn. NV Lošínjani, G Lošínjānā, DLI Lošínjanima, A Lošínjane

Lošínjānka, G Lošínjānkē, DL Lošínjānki, A Lošínjānku, V Lošínjānko, I Lošínjānkōm; mn. NAV Lošínjānke, G Lošínjānkā/Lošínjānkī, DLI Lošínjānkama

lòšīnjskī

Napomena: U mjesnoj je uporabi muški etnik Lošinjan.

Lòvrēć, G Lovréća, D Lovréću, A Lòvrēć, L na Lovréću, I Lovréćem

Lovréćanin, GA Lovréćanina, DL Lovréćaninu, V Lovréćanine, I Lovréćaninom; mn. NV Lovréćani, G Lovréćānā, DLI Lovréćanima, A Lovréćane

Lovréćānka, G Lovréćānkē, DL Lovréćānki, A Lovréćānku, V Lovréćānko, I Lovréćānkōm; mn. NAV Lovréćānke, G Lovréćānkā/Lovréćānkī, DLI Lovréćānkama

lòvrēćkī

Napomena: U mjesnoj je uporabi ženski etnik Lovrećka.

Lȕdbrēg, G Lȕdbrēga, D Lȕdbrēgu, A Lȕdbrēg, L u Lȕdbrēgu / ù Ludbrēgu, I Lȕdbrēgom

Lȕdbrežanin, GA Lȕdbrežanina, DL Lȕdbrežaninu, V Lȕdbrežanine, I Lȕdbrežaninom; mn. NV Lȕdbrežani, G Lȕdbrežānā, DLI Lȕdbrežanima, A Lȕdbrežane

Lȕdbrežānka, G Lȕdbrežānkē, DL Lȕdbrežānki, A Lȕdbrežānku, V Lȕdbrežānko, I Lȕdbrežānkōm; mn. NAV Lȕdbrežānke, G Lȕdbrežānkā/Lȕdbrežānkī, DLI Lȕdbrežānkama

lȕdbreškī

Napomena: U mjesnome kajkavskom govoru ojkonim se izgovara Lubrek. Od njega se izvode etnici Lubrežan i Lubrežanka te ktetik lubreški.

Lùksemburg, G Lùksemburga, D Lùksemburgu, A Lùksemburg, L u Lùksemburgu, I Lùksemburgom

Lùksemburžanin, GA Lùksemburžanina, DL Lùksemburžaninu, V Lùksemburžanine, I Lùksemburžaninom; mn. NV Lùksemburžani, G Lùksemburžānā, DLI Lùksemburžanima, A Lùksemburžane

Lùksemburžānka, G Lùksemburžānkē, DL Lùksemburžānki, A Lùksemburžānku, V Lùksemburžānko, I Lùksemburžānkōm; mn. NAV Lùksemburžānke, G Lùksemburžānkā/Lùksemburžānkī, DLI Lùksemburžānkama

lùksemburškī

Napomena: Država je prozvana po gradu Luxembourgu.

Lyon, G Lyona, D Lyonu, A Lyon, L u Lyonu, I Lyonom

Lijónac, GA Lijónca, DL Lijóncu, V Lìjōnče, I Lijóncem; mn. NV Lijónci, G Lìjōnācā, DLI Lijóncima, A Lijónce

Lìjōnka, G Lìjōnkē, DL Lìjōnki, A Lìjōnku, V Lìjōnko, I Lìjōnkōm; mn. NAV Lìjōnke, G Lìjōnkā/Lìjōnkī, DLI Lìjōnkama

lìjōnskī

Ljubljàna, G Ljubljànē, D Ljubljàni, A Ljubljànu, L u Ljubljàni, I Ljubljànōm

Ljubljánčanin, GA Ljubljánčanina, DL Ljubljánčaninu, V Ljubljánčanine, I Ljubljánčaninom; mn. NV Ljubljánčani, G Ljubljánčānā, DLI Ljubljánčanima, A Ljubljánčane

Ljubljánčānka, G Ljubljánčānkē, DL Ljubljánčānki, A Ljubljánčānku, V Ljubljánčānko, I Ljubljánčānkōm; mn. NAV Ljubljánčānke, G Ljubljánčānkā/Ljubljánčānkī, DLI Ljubljánčānkama

ljùbljanskī

Ljùbuškī, G Ljùbuškōg(a), D Ljùbuškōm(u), A Ljùbuškī, L u Ljùbuškōm(e), I Ljùbuškīm

Ljubùšāk, GA Ljubušáka, DL Ljubušáku, V Ljȕbušāče, I Ljubušákom; mn. NV Ljubušáci, G Ljubušákā, DLI Ljubušácima, A Ljubušáke

Ljùbušānka, G Ljùbušānkē, DL Ljùbušānki, A Ljùbušānku, V Ljùbušānko, I Ljùbušānkōm; mn. NAV Ljùbušānke, G Ljùbušānkā/Ljùbušānkī, DLI Ljùbušānkama

ljùbuškī

Madagàskar, G Madagàskara, D Madagàskaru, A Madagàskar, L na/u Madagàskaru, I Madagàskarom

Madagaskárac, GA Madagaskárca, DL Madagaskárcu, V Madagàskārče, I Madagaskárcem; mn. NV Madagaskárci, G Madagàskārācā, DLI Madagaskárcima, A Madagaskárce

Madagàskārka, G Madagàskārkē, DL Madagàskārki, A Madagàskārku, V Madagàskārko, I Madagàskārkōm; mn. NAV Madagàskārke, G Madagàskārkā/Madagàskārkī, DLI Madagàskārkama

madagàskarskī

Màdrīd, G Madrída, D Madrídu, A Màdrīd, L u Madrídu, I Madrídom

Madríđanin, GA Madríđanina, DL Madríđaninu, V Madríđanine, I Madríđaninom; mn. NV Madríđani, G Madríđānā, DLI Madríđanima, A Madríđane

Madríđānka, G Madríđānkē, DL Madríđānki, A Madríđānku, V Madríđānko, I Madríđānkōm; mn. NAV Madríđānke, G Madríđānkā/Madríđānkī, DLI Madríđānkama

màdrīdskī

Napomena: Etnici Madrižanin i Madrižanka ne pripadaju hrvatskomu standardnom jeziku.

Màđarskā, G Màđarskē, D Màđarskōj, A Màđarskū, L u Màđarskōj, I Màđarskōm

Màđār, GA Mađára, DL Mađáru, V Mȁđāru/Mȁđāre, I Mađárom/Mađárem; mn. NV Mađári, G Mađárā, DLI Mađárima, A Mađáre

Mađàrica, G Mađàricē, DL Mađàrici, A Mađàricu, V Mađàrice, I Mađàricōm; mn. NAV Mađàrice, G Mađàrīcā, DLI Mađàricama

màđarskī

Napomena: Hrvatski je etnonim Mađar nastao prema mađarskome liku Magyar, a Madžar (od kojega se tvori lik Madžarska) prema turskome Macar. Povijesni su etnonimi Ugar i Ugrin te Ugarka i rjeđe Ugrinja, a ktetik ugarski. Kajkavski etnonim Vugrin odrazio se u prezimenima (primjerice, Vugrinec).

Màglaj, G Màglaja, D Màglaju, A Màglaj, L u Màglaju, I Màglajem

Maglàjlija, G Maglàjlijē, DL Maglàjliji, A Maglàjliju, V Maglàjlijo, I Maglàjlijōm; mn. NAV Maglàjlije, G Maglàjlījā, DLI Maglàjlijama

Màglājka, G Màglājkē, DL Màglājki, A Màglājku, V Màglājko, I Màglājkōm; mn. NAV Màglājke, G Màglājkā/Màglājkī, DLI Màglājkama

màglajskī

Màkarskā, G Màkarskē, D Màkarskōj, A Màkarskū, L u Màkarskōj, I Màkarskōm

Màkaranin, GA Màkaranina, DL Màkaraninu, V Màkaranine, I Màkaraninom; mn. NV Màkarani, G Màkarānā, DLI Màkaranima, A Màkarane

Màkarānka, G Màkarānkē, DL Màkarānki, A Màkarānku, V Màkarānko, I Màkarānkōm; mn. NAV Màkarānke, G Màkarānkā/Màkarānkī, DLI Màkarānkama

màkarskī

Napomena: Mjesni je ženski etnik Makarka.

Màlēzijā, G Màlēzijē, D Màlēziji, A Màlēziju, L u Màlēziji, I Màlēzijōm

Malezíjac, GA Malezíjca, DL Malezíjcu, V Malèzījče, I Malezíjcem; mn. NV Malezíjci, G Malèzījācā, DLI Malezíjcima, A Malezíjce

Malèzījka, G Malèzījkē, DL Malèzījki, A Malèzījku, V Malèzījko, I Malèzījkōm; mn. NAV Malèzījke, G Malèzījkā/Malèzījkī, DLI Malèzījkama

malèzījskī

Mȃli, G Mȃlija, D Mȃliju, A Mȃli, L u Mȃliju / ù Māliju, I Mȃlijem

Malíjac, GA Malíjca, DL Malíjcu, V Màlījče, I Malíjcem; mn. NV Malíjci, G Màlījācā, DLI Malíjcima, A Malíjce

Màlījka, G Màlījkē, DL Màlījki, A Màlījku, V Màlījko, I Màlījkōm; mn. NAV Màlījke, G Màlījkā/Màlījkī, DLI Màlījkama

mȃlījskī

Mȃlta, G Mȃltē, D Mȃlti, A Mȃltu, L na/u Mȃlti / nà/ù Mālti, I Mȃltōm

Maltéžanin, GA Maltéžanina, DL Maltéžaninu, V Maltéžanine, I Maltéžaninom; mn. NV Maltéžani, G Maltéžānā, DLI Maltéžanima, A Maltéžane

Maltéžānka, G Maltéžānkē, DL Maltéžānki, A Maltéžānku, V Maltéžānko, I Maltéžānkōm; mn. NAV Maltéžānke, G Maltéžānkā/Maltéžānkī, DLI Maltéžānkama

màltēškī

Mȁribōr, G Mȁribōra, D Mȁribōru, A Mȁribōr, L u Mȁribōru / ù Maribōru, I Mȁribōrom

Maribórčanin, GA Maribórčanina, DL Maribórčaninu, V Maribórčanine, I Maribórčaninom; mn. NV Maribórčani, G Maribórčānā, DLI Maribórčanima, A Maribórčane

Maribórčānka, G Maribórčānkē, DL Maribórčānki, A Maribórčānku, V Maribórčānko, I Maribórčānkōm; mn. NAV Maribórčānke, G Maribórčānkā/Maribórčānkī, DLI Maribórčānkama

mȁribōrskī

Màrija Bȉstrica, G Màrijē Bȉstricē, D Màriji Bȉstrici, A Màriju Bȉstricu, L u Màriji Bȉstrici, I Màrijōm Bȉstricōm

Bȉstričanin, GA Bȉstričanina, DL Bȉstričaninu, V Bȉstričanine, I Bȉstričaninom; mn. NV Bȉstričani, G Bȉstričānā, DLI Bȉstričanima, A Bȉstričane

Bȉstričānka, G Bȉstričānkē, DL Bȉstričānki, A Bȉstričānku, V Bȉstričānko, I Bȉstričānkōm; mn. NAV Bȉstričānke, G Bȉstričānkā/Bȉstričānkī, DLI Bȉstričānkama

màrijabistričkī/bȉstričkī

Napomena: Budući da se ktetik bistrički odnosi i na naselje Bistra, ktetik je marijabistrički razlikovniji. Mjesni je muški etnik Bistričan.

Maròko, G Maròka, D Maròku, A Maròko, L u Maròku, I Maròkom

Marokánac, GA Marokánca, DL Marokáncu, V Maròkānče, I Marokáncem; mn. NV Marokánci, G Maròkānācā, DLI Marokáncima, A Marokánce

Maròkānka, G Maròkānkē, DL Maròkānki, A Maròkānku, V Maròkānko, I Maròkānkōm; mn. NAV Maròkānke, G Maròkānkā/Maròkānkī, DLI Maròkānkama

maròkānskī

Mèđimūrje, G Mèđimūrja, D Mèđimūrju, A Mèđimūrje, L u Mèđimūrju, I Mèđimūrjem

Međimúrac, GA Međimúrca, DL Međimúrcu, V Mȅđimūrče, I Međimúrcem; mn. NV Međimúrci, G Međìmūrācā, DLI Međimúrcima, A Međimúrce

Mèđimūrka, G Mèđimūrkē, DL Mèđimūrki, A Mèđimūrku, V Mèđimūrko, I Mèđimūrkōm; mn. NAV Mèđimūrke, G Mèđimūrkā/Mèđimūrkī, DLI Mèđimūrkama

mèđimūrskī

Napomena: Mjesni je muški etnik Međimurec.

Mȅksiko, G Mȅksika, D Mȅksiku, A Mȅksiko, L u Mȅksiku / ù Meksiku, I Mȅksikom

Meksikánac, GA Meksikánca, DL Meksikáncu, V Meksìkānče, I Meksikáncem; mn. NV Meksikánci, G Meksìkānācā, DLI Meksikáncima, A Meksikánce

Meksìkānka, G Meksìkānkē, DL Meksìkānki, A Meksìkānku, V Meksìkānko, I Meksìkānkōm; mn. NAV Meksìkānke, G Meksìkānkā/Meksìkānkī, DLI Meksìkānkama

mȅksičkī

Mȅtković, G Mȅtkovića, D Mȅtkoviću, A Mȅtković, L u Mȅtkoviću / ù Metkoviću, I Mȅtkovićem

Mȅtkovac, GA Mȅtkōvca, DL Mȅtkōvcu, V Mȅtkōvče, I Mȅtkōvcem; mn. NV Mȅtkōvci, G Mȅtkovācā, DLI Mȅtkōvcima, A Mȅtkōvce

Mȅtkōvka, G Mȅtkōvkē, DL Mȅtkōvki, A Mȅtkōvku, V Mȅtkōvko, I Mȅtkōvkōm; mn. NAV Mȅtkōvke, G Mȅtkōvkā/Mȅtkōvkī, DLI Mȅtkōvkama

mȅtkovskī

Napomena: U okolnim je naseljima te na Pelješcu i dubrovačkome području, Makarskome primorju te Imotskoj i Vrgorskoj krajini u uporabi množinski lik Metkovići, a fra Andrija Kačić Miošić upotrebljavao je i akuzativ množine Metkoviće (akuzativni su likovi ojkonima česti u istočnome dijelu Neretvanske krajine, istočnoj Hercegovini i Boki kotorskoj). U nekim su okolnim naseljima potvrđeni i etnici Metkovčanin i Metkovčanka te ktetik metkovački, a etnici Metkovićanin i Metkovićanka te ktetik metkovićki, koje se navodi u dijelu jezičnih priručnika, nisu zabilježeni na širemu neretvanskom području.

Mjȁnmār, G Mjȁnmāra, D Mjȁnmāru, A Mjȁnmār, L u Mjȁnmāru / ù Mjanmāru, I Mjȁnmārom/ Mjȁnmārem

Mjanmárac, GA Mjanmárca, DL Mjanmárcu, V Mjànmārče, I Mjanmárcem; mn. NV Mjanmárci, G Mjànmārācā, DLI Mjanmárcima, A Mjanmárce

Mjànmārka, G Mjànmārkē, DL Mjànmārki, A Mjànmārku, V Mjànmārko, I Mjànmārkōm; mn. NAV Mjànmārke, G Mjànmārkā/Mjànmārkī, DLI Mjànmārkama

mjànmārskī

Mljȅt, G Mljȅta, D Mljȅtu, A Mljȅt, L nà Mljetu / na Mljȅtu, I Mljȅtom

Mljȅćanin, GA Mljȅćanina, DL Mljȅćaninu, V Mljȅćanine, I Mljȅćaninom; mn. NV Mljȅćani, G Mljȅćānā, DLI Mljȅćanima, A Mljȅćane

Mljȅćānka, G Mljȅćānkē, DL Mljȅćānki, A Mljȅćānku, V Mljȅćānko, I Mljȅćānkōm; mn. NAV Mljȅćānke, G Mljȅćānkā/Mljȅćānkī, DLI Mljȅćānkama

mljȅtskī

Napomena: U mjesnoj je uporabi ženski etnik Mljećka.

Mòldāvija, G Mòldāvijē, D Mòldāviji, A Mòldāviju, L u Mòldāviji, I Mòldāvijōm

Moldávac, GA Moldávca, DL Moldávcu, V Mòldāvče, I Moldávcem; mn. NV Moldávci, G Mòldāvācā, DLI Moldávcima, A Moldávce

Mòldāvka, G Mòldāvkē, DL Mòldāvki, A Mòldāvku, V Mòldāvko, I Mòldāvkōm; mn. NAV Mòldāvke, G Mòldāvkā/Mòldāvkī, DLI Mòldāvkama

mòldāvskī

Napomena: U hrvatskim je vrelima raširen i lik Moldova, no kako inačice s osnovom Moldav- (npr. Moldavska) imaju dugu tradiciju u hrvatskome jeziku, prednost se daje prihvaćenomu imenu Moldavija.

Mòlīze, G Mòlīzea, D Mòlīzeu, A Mòlīze, L u Mòlīzeu, I Mòlīzeom

Molížanin, GA Molížanina, DL Molížaninu, V Molížanine, I Molížaninom; mn. NV Molížani, G Molížānā, DLI Molížanima, A Molížane

Molížānka, G Molížānkē, DL Molížānki, A Molížānku, V Molížānko, I Molížānkōm; mn. NAV Molížānke, G Molížānkā/Molížānkī, DLI Molížānkama

mòlīškī

Napomena: Neki jezikoslovci, poput Petra Šimunovića, lik Molize smatraju množinskim (usp. lokativ u Molizama).

Mòngōlija, G Mòngōlijē, D Mòngōliji, A Mòngōliju, L u Mòngōliji, I Mòngōlijōm

Mòngōl, GA Mongóla, D Mongólu, V Mȍngōle, I Mongólima; mn. NV Mongóli, G Mongólā, DLI Mongólima, A Mongóle

Mòngōlka, G Mòngōlkē, DL Mòngōlki, A Mòngōlku, V Mòngōlko, I Mòngōlkōm; mn. NAV Mòngōlke, G Mòngōlkā/Mòngōlkī, DLI Mòngōlkama

mòngōlskī

Mȍskva, G Mȍskvē, D Mȍskvi, A Mȍskvu, L u Mȍskvi / ù Moskvi, I Mȍskvōm

Mȍskovljanin, GA Mȍskovljanina, DL Mȍskovljaninu, V Mȍskovljanine, I Mȍskovljaninom; mn. NV Mȍskovljani, G Mȍskovljānā, DLI Mȍskovljanima, A Mȍskovljane

Mȍskovljānka, G Mȍskovljānkē, DL Mȍskovljānki, A Mȍskovljānku, V Mȍskovljānko, I Mȍskovljānkōm; mn. NAV Mȍskovljānke, G Mȍskovljānkā/Mȍskovljānkī, DLI Mȍskovljānkama

mȍskovskī

Napomena: Na područjima pod osmanlijskom vladavinom etnik Moskov (< tur. Moskof 'Moskva') označivao je Rusa (usp. hrvatsko prezime Moškov u Špiljarima u Boki kotorskoj).

Mòstār, G Mostára, D Mostáru, A Mòstār, L u Mostáru, I Mostárom/Mostárem

Mostárac, GA Mostárca, DL Mostárcu, V Mòstārče, I Mostárcem; mn. NV Mostárci, G Mòstārācā, DLI Mostárcima, A Mostárce

Mòstārka, G Mòstārkē, DL Mòstārki, A Mòstārku, V Mòstārko, I Mòstārkōm; mn. NAV Mòstārke, G Mòstārkā/Mòstārkī, DLI Mòstārkama

mòstārskī

Napomena: U prezimenskome se fondu odrazio povijesni etnik Mostarlija.

Mozàmbik, G Mozàmbika, D Mozàmbiku, A Mozàmbik, L u Mozàmbiku, I Mozàmbikom

Mozàmbičanin, GA Mozàmbičanina, DL Mozàmbičaninu, V Mozàmbičanine, I Mozàmbičaninom; mn. NV Mozàmbičani, G Mozàmbičānā, DLI Mozàmbičanima, A Mozàmbičane

Mozàmbičānka, G Mozàmbičānkē, DL Mozàmbičānki, A Mozàmbičānku, V Mozàmbičānko, I Mozàmbičānkōm; mn. NAV Mozàmbičānke, G Mozàmbičānkā/Mozàmbičānkī, DLI Mozàmbičānkama

mozàmbičkī

München, G Münchena, D Münchenu, A München, L u Münchenu, I Münchenom

Minhénac, GA Minhénca, DL Minhéncu, V Mìnhēnče, I Minhéncem; mn. NV Minhénci, G Mìnhēnācā, DLI Minhéncima, A Minhénce

Mìnhēnka, G Mìnhēnkē, DL Mìnhēnki, A Mìnhēnku, V Mìnhēnko, I Mìnhēnkōm; mn. NAV Mìnhēnke, G Mìnhēnkā/Mìnhēnkī, DLI Mìnhēnkama

mìnhēnskī

Napomena: Povijesni je hrvatski egzonim Monakov. Bio je u službenoj uporabi tijekom austrougarske vladavine.

Nȁšice, G Nȁšīcā, DI Nȁšicama, L u Nȁšicama / ù Našicama

Nȁšičanin, GA Nȁšičanina, DL Nȁšičaninu, V Nȁšičanine, I Nȁšičaninom; mn. NV Nȁšičani, G Nȁšičānā, DLI Nȁšičanima, A Nȁšičane

Nȁšičānka, G Nȁšičānkē, DL Nȁšičānki, A Nȁšičānku, V Nȁšičānko, I Nȁšičānkōm; mn. NAV Nȁšičānke, G Nȁšičānkā/Nȁšičānkī, DLI Nȁšičānkama

nȁšičkī

Napomena: Mjesni je muški etnik Našičan.

Nèpāl, G Nepála, D Nepálu, A Nèpāl, L u Nepálu, I Nepálom

Nepálac, GA Nepálca, DL Nepálcu, V Nèpālče, I Nepálcem; mn. NV Nepálci, G Nèpālācā, DLI Nepálcima, A Nepálce

Nèpālka, G Nèpālkē, DL Nèpālki, A Nèpālku, V Nèpālko, I Nèpālkōm; mn. NAV Nèpālke, G Nèpālkā/Nèpālkī, DLI Nèpālkama

nèpālskī

Nerètvanskā krȁjina, G Nerètvanskē krȁjinē, D Nerètvanskōj krȁjini, A Nerètvanskū krȁjinu, L u Nerètvanskōj krȁjini, I Nerètvanskōm krȁjinōm

Nerètvanin, GA Nerètvanina, DL Nerètvaninu, V Nerètvanine, I Nerètvaninom; mn. NV Nerètvani, G Nerètvānā, DLI Nerètvanima, A Nerètvane

Nerètvānka, G Nerètvānkē, DL Nerètvānki, A Nerètvānku, V Nerètvānko, I Nerètvānkōm; mn. NAV Nerètvānke, G Nerètvānkā/Nerètvānkī, DLI Nerètvānkama

nerètvanskī

Napomena: U mjesnoj su uporabi horonimi Neretva, Donja Neretva, Dolina Neretve i Neretvanska dolina. Povjesničari i zemljopisci upotrebljavaju i imena Hrvatsko poneretvlje, Delta Neretve, Donjoneretvanska delta, Donjoneretvanski kraj i Donje poneretavlje. U nekim se priručnicima navode etnici Neretljanin i Neretljanka te ktetik neretljanski. Njih je prvi upotrijebio Đuro Daničić te nisu potvrđeni u ranijim povijesnim vrelima niti su ikad bili u mjesnoj uporabi. Uz gore navedene standardnojezične etnike i ktetik (potvrđene od XVIII. stoljeća u djelima samih Neretvana) u povijesnim su vrelima zabilježeni etnici Nerenćanin (XVIII. stoljeće) i Neretvanac (XIX. stoljeće; u hipokorističnome je značenju i danas u mjesnoj uporabi) te ktetik neretavski (1492.). Na Pelješcu su terenski potvrđeni etnici Neretavac i Neretavka, a u prezimenskome je fondu okamenjen muški etnik Neretljak.

Nèum, G Nèuma, D Nèumu, A Nèum, L u Nèumu, I Nèumom

Nèumljanin, GA Nèumljanina, DL Nèumljaninu, V Nèumljanine, I Nèumljaninom; mn. NV Nèumljani, G Nèumljānā, DLI Nèumljanima, A Nèumljane

Nèumljānka, G Nèumljānkē, DL Nèumljānki, A Nèumljānku, V Nèumljānko, I Nèumljānkōm; mn. NAV Nèumljānke, G Nèumljānkā/Nèumljānkī, DLI Nèumljānkama

nèumskī

New York, G New Yorka, D New Yorku, A New York, L u New Yorku, I New Yorkom

Njȕjōrčanin, GA Njȕjōrčanina, DL Njȕjōrčaninu, V Njȕjōrčanine, I Njȕjōrčaninom; mn. NV Njȕjōrčani, G Njȕjōrčānā, DLI Njȕjōrčanima, A Njȕjōrčane

Njȕjōrčānka, G Njȕjōrčānkē, DL Njȕjōrčānki, A Njȕjōrčānku, V Njȕjōrčānko, I Njȕjōrčānkōm; mn. NAV Njȕjōrčānke, G Njȕjōrčānkā/Njȕjōrčānkī, DLI Njȕjōrčānkama

njȕjōrškī

Napomena: U južnim su hrvatskim krajevima potvrđeni mjesni egzonimi Navijork i Navijorka.

Nìger, G Nìgera, D Nìgeru, A Nìger, L u Nìgeru, I Nìgerom

Nìgerac, GA Nìgērca, DL Nìgērcu, V Nìgērče, I Nìgērcem; mn. NV Nìgērci, G Nìgerācā, DLI Nìgērcima, A Nìgērce

Nìgērka, G Nìgērkē, DL Nìgērki, A Nìgērku, V Nìgērko, I Nìgērkōm; mn. NAV Nìgērke, G Nìgērkā/Nìgērkī, DLI Nìgērkama

nìgērskī

Nìgērija, G Nìgērijē, D Nìgēriji, A Nìgēriju, L u Nìgēriji, I Nìgērijōm

Nigeríjac, GA Nigeríjca, DL Nigeríjcu, V Nìgērījče, I Nigeríjcem; mn. NV Nigeríjci, G Nìgērījācā, DLI Nigeríjcima, A Nigeríjce

Nìgērījka, G Nìgērījkē, DL Nìgērījki, A Nìgērījku, V Nìgērījko, I Nìgērījkōm; mn. NAV Nìgērījke, G Nìgērījkā/Nìgērījkī, DLI Nìgērījkama

nìgērījskī

Nȉzozemskā, G Nȉzozemskē, D Nȉzozemskōj, A Nȉzozemskū, L u Nȉzozemskōj / ù Nizozemskōj, I Nȉzozemskōm

Nizozémac, GA Nizozémca, DL Nizozémcu, V Nȉzozēmče, I Nizozémcem; mn. NV Nizozémci, G Nizòzēmācā, DLI Nizozémcima, A Nizozémce

Nizòzēmka, G Nizòzēmkē, DL Nizòzēmki, A Nizòzēmku, V Nizòzēmko, I Nizòzēmkōm; mn. NAV Nizòzēmke, G Nizòzēmkā/Nizòzēmkī, DLI Nizòzēmkama

nizòzēmskī

Nòrveškā, G Nòrveškē, D Nòrveškōj, A Nòrveškū, L u Nòrveškōj, I Nòrveškōm

Norvéžanin, GA Norvéžanina, DL Norvéžaninu, V Norvéžanine, I Norvéžaninom; mn. NV Norvéžani, G Norvéžānā, DLI Norvéžanima, A Norvéžane

Norvéžānka, G Norvéžānkē, DL Norvéžānki, A Norvéžānku, V Norvéžānko, I Norvéžānkōm; mn. NAV Norvéžānke, G Norvéžānkā/Norvéžānkī, DLI Norvéžānkama

nòrveškī

Nȍvā Gràdiška, G Nȍvē Gràdiškē, D Nȍvōj Gràdiški, A Nȍvū Gràdišku, L u Nȍvōj Gràdiški/ ù Novōj Gràdiški, I Nȍvōm Gràdiškōm

Novogràdiščanin, GA Novogràdiščanina, DL Novogràdiščaninu, V Novogràdiščanine, I Novogràdiščaninom; mn. NV Novogràdiščani, G Novogràdiščānā, DLI Novogràdiščanima, A Novogràdiščane

Novogràdiščānka, G Novogràdiščānkē, DL Novogràdiščānki, A Novogràdiščānku, V Novogràdiščānko, I Novogràdiščānkōm; mn. NAV Novogràdiščānke, G Novogràdiščānkā/Novogràdiščānkī, DLI Novogràdiščānkama

novogràdiškī

Napomena: Mjesni je muški etnik Novogradiščan.

Nȍvī Zèlānd, G Nȍvōg(a) Zèlānda, D Nȍvōm(u) Zèlāndu, A Nȍvī Zèlānd, L na/u Nȍvōm(e) Zèlāndu / nà/ù Novōm(e) Zèlāndu, I Nȍvīm Zèlāndom

Novozelánđanin, GA Novozelánđanina, DL Novozelánđaninu, V Novozelánđanine, I Novozelánđaninom; mn. NV Novozelánđani, G Novozelánđānā, DLI Novozelánđanima, A Novozelánđane

Novozelánđānka, G Novozelánđānkē, DL Novozelánđānki, A Novozelánđānku, V Novozelánđānko, I Novozelánđānkōm; mn. NAV Novozelánđānke, G Novozelánđānkā/Novozelánđānkī, DLI Novozelánđānkama

novozèlāndskī

Napomena: U Makarskome primorju, odakle potječe najviše hrvatskih iseljenika na Novome Zelandu, u uporabi je područni egzonim Nova Zelandija.

Nȍvskā, G Nȍvskē, D Nȍvskōj, A Nȍvskū, L u Nȍvskōj / ù Novskōj, I Nȍvskōm

Nȍvljanin, GA Nȍvljanina, DL Nȍvljaninu, V Nȍvljanine, I Nȍvljaninom; mn. NV Nȍvljani, G Nȍvljānā, DLI Nȍvljanima, A Nȍvljane

Nȍvljānka, G Nȍvljānkē, DL Nȍvljānki, A Nȍvljānku, V Nȍvljānko, I Nȍvljānkōm; mn. NAV Nȍvljānke, G Nȍvljānkā/Nȍvljānkī, DLI Nȍvljānkama

nȍvljanskī

Napomena: Mjesni je muški etnik Novljan.

Njèmačkā, G Njèmačkē, D Njèmačkōj, A Njèmačkū, L u Njèmačkōj, I Njèmačkōm

Nijémac, GA Nijémca, DL Nijémcu, V Nijȇmče, I Nijémcem; mn. NV Nijémci, G Nijȇmācā, DLI Nijémcima, A Nizozémce

Njèmica, G Njèmicē, DL Njèmici, A Njèmicu, V Njèmice, I Njèmicōm; mn. NAV Njèmice, G Njèmīcā, DLI Njèmicama

njèmačkī

Napomena: U povijesnim su vrelima rijetko potvrđeni i ženski etnonimi Njemčica, Njemkinja i Njemkinjica. Ujedno su se u prezimenskome fondu očuvali i različiti mjesni etnonimi (npr. Nemec i Nimac).

Ȍgulīn, G Ȍgulīna, D Ȍgulīnu, A Ȍgulīn, L u Ȍgulīnu / ù Ogulīnu, I Ȍgulīnom

Ogulínac, GA Ogulínca, DL Ogulíncu, V Ȍgulīnče, I Ogulíncem; mn. NV Ogulínci, G Ogùlīnācā, DLI Ogulíncima, A Ogulínce

Ogùlīnka, G Ogùlīnkē, DL Ogùlīnki, A Ogùlīnku, V Ogùlīnko, I Ogùlīnkōm; mn. NAV Ogùlīnke, G Ogùlīnkā/Ogùlīnkī, DLI Ogùlīnkama

ȍgulīnskī

Òmīš, G Omíša, D Omíšu, A Òmīš, L u Omíšu, I Omíšem

Omíšanin, GA Omíšanina, DL Omíšaninu, V Omíšanine, I Omíšaninom; mn. NV Omíšani, G Omíšānā, DLI Omíšanima, A Omíšane

Omíšānka, G Omíšānkē, DL Omíšānki, A Omíšānku, V Omíšānko, I Omíšānkōm; mn. NAV Omíšānke, G Omíšānkā/Omíšānkī, DLI Omíšānkama

òmīškī

Napomena: Mjesni je ženski etnik Omiška. Na srednjodalmatinskim otocima zabilježen je i etnik Omišanac.

Opàtija, G Opàtijē, D Opàtiji, A Opàtiju, L u Opàtiji, I Opàtijōm

Opatíjac, GA Opatíjca, DL Opatíjcu, V Opàtījče, I Opatíjcem; mn. NV Opatíjci, G Opàtījācā, DLI Opatíjcima, A Opatíjce

Opàtījka, G Opàtījkē, DL Opàtījki, A Opàtījku, V Opàtījko, I Opàtījkōm; mn. NAV Opàtījke, G Opàtījkā/Opàtījkī, DLI Opàtījkama

opàtījskī

Òpuzen, G Òpuzena, D Òpuzenu, A Òpuzen, L u Òpuzenu, I Òpuzenom

Opuzénac, GA Opuzénca, DL Opuzéncu, V Òpuzēnče, I Opuzéncem; mn. NV Opuzénci, G Opùzēnācā, DLI Opuzéncima, A Opuzénce

Òpuzēnka, G Òpuzēnkē, DL Òpuzēnki, A Òpuzēnku, V Òpuzēnko, I Òpuzēnkōm; mn. NAV Òpuzēnke, G Òpuzēnkā/Òpuzēnkī, DLI Òpuzēnkama

òpuzenskī

Napomena: U sjeveroistočnome dijelu Neretvanske krajine ime se naselja izgovara Opuzin.

Ȍsijēk, G Ȍsijēka, D Ȍsijēku, A Ȍsijēk, L u Ȍsijēku / ù Osijēku, I Ȍsijēkom

Ȍsječanin, GA Ȍsječanina, DL Ȍsječaninu, V Ȍsječanine, I Ȍsječaninom; mn. NV Ȍsječani, G Ȍsječānā, DLI Ȍsječanima, A Ȍsječane

Ȍsječānka, G Ȍsječānkē, DL Ȍsječānki, A Ȍsječānku, V Ȍsječānko, I Ȍsječānkōm; mn. NAV Ȍsječānke, G Ȍsječānkā/Ȍsječānkī, DLI Ȍsječānkama

ȍsječkī

Napomena: U mjesnoj su uporabi i etnici Eseker i Esekerica te ktetik esekerski nastali prema njemačkome liku Essek.

Òsōjnīk, G Òsōjnīka, D Òsōjnīku, A Òsōjnīk, L u Òsōjnīku, I Òsōjnīkom

Òsōjničanin, GA Òsōjničanina, DL Òsōjničaninu, V Òsōjničanine, I Òsōjničaninom; mn. NV Òsōjničani, G Òsōjničānā, DLI Òsōjničanima, A Òsōjničane

Òsōjničānka, G Òsōjničānkē, DL Òsōjničānki, A Òsōjničānku, V Òsōjničānko, I Òsōjničānkōm; mn. NAV Òsōjničānke, G Òsōjničānkā/Òsōjničānkī, DLI Òsōjničānkama

òsōjničkī

Napomena: Mjesni su etnici Sočanin i Salačka, a ktetici sočanski i salački.

Otòčac, G Otòčca, D Otòčcu, A Otòčac, L u Otòčcu, I Otòčcem

Òtočanin, GA Òtočanina, DL Òtočaninu, V Òtočanine, I Òtočaninom; mn. NV Òtočani, G Òtočānā, DLI Òtočanima, A Òtočane

Òtočānka, G Òtočānkē, DL Òtočānki, A Òtočānku, V Òtočānko, I Òtočānkōm; mn. NAV Òtočānke, G Òtočānkā/Òtočānkī, DLI Òtočānkama

otòčačkī

Napomena: Potvrđen je i ženski etnik Otočkinja. Mjesni je ktetik otočki, no budući da u Hrvatskoj postoji devet naselja koja nose ime Otok, čiji ktetik glasi otočki, u jezičnim se priručnicima kao standardnojezični navodi ktetik otočački (usp. gračački i gradačački od Gračac i Gradačac).

Pȃg, G Pága, D Págu, A Pȃg, L u/na Págu, I Págom

Pážanin, GA Pážanina, DL Pážaninu, V Pážanine, I Pážaninom; mn. NV Pážani, G Pážānā, DLI Pážanima, A Pážane

Pážānka, G Pážānkē, DL Pážānki, A Pážānku, V Pážānko, I Pážānkōm; mn. NAV Pážānke, G Pážānkā/Pážānkī, DLI Pážānkama

pȃškī

Napomena: Kad se misli na otok, lokativ dolazi isključivo uz prijedlog na, a kad se misli na istoimeno naselje, isključivo uz prijedlog u. Mjesni je ženski etnik Paškinja.

Pȁkistān, G Pȁkistāna, D Pȁkistānu, A Pȁkistān, L u Pȁkistānu / ù Pakistānu, I Pȁkistānom

Pakistánac, GA Pakistánca, DL Pakistáncu, V Pȁkistānče, I Pakistáncem; mn. NV Pakistánci, G Pakìstānācā, DLI Pakistáncima, A Pakistánce

Pakìstānka, G Pakìstānkē, DL Pakìstānki, A Pakìstānku, V Pakìstānko, I Pakìstānkōm; mn. NAV Pakìstānke, G Pakìstānkā/Pakìstānkī, DLI Pakìstānkama

pȁkistānskī

Pȁkrac, G Pȁkraca, D Pȁkracu, A Pȁkrac, L u Pȁkracu / ù Pakracu, I Pȁkracem

Pȁkračanin, GA Pȁkračanina, DL Pȁkračaninu, V Pȁkračanine, I Pȁkračaninom; mn. NV Pȁkračani, G Pȁkračānā, DLI Pȁkračanima, A Pȁkračane

Pȁkračānka, G Pȁkračānkē, DL Pȁkračānki, A Pȁkračānku, V Pȁkračānko, I Pȁkračānkōm; mn. NAV Pȁkračānke, G Pȁkračānkā/Pȁkračānkī, DLI Pȁkračānkama

pȁkračkī

Napomena: Mjesni je muški etnik Pakračan.

Pàrīz, G Paríza, D Parízu, A Pàrīz, L u Parízu, I Parízom

Parížanin, GA Parížanina, DL Parížaninu, V Parížanine, I Parížaninom; mn. NV Parížani, G Parížānā, DLI Parížanima, A Parížane

Parížānka, G Parížānkē, DL Parížānki, A Parížānku, V Parížānko, I Parížānkōm; mn. NAV Parížānke, G Parížānkā/Parížānkī, DLI Parížānkama

pàrīškī

Napomena: U djelima fra Matije Divkovića zabilježen je egzonim Pariž, a Jakov Mikalja i Ivan Belostenec upotrebljavaju egzonim Paridži.

Pèčuh, G Pèčuha, D Pèčuhu, A Pèčuh, L u Pèčuhu, I Pèčuhom

Pèčušanin/Pèčujac, GA Pèčušanina/Pèčūjca, DL Pèčušaninu/Pèčūjcu, V Pèčušanine/Pèčūjče, I Pèčušaninom/Pèčūjcem; mn. NV Pèčušani/Pèčūjci, G Pèčušānā/Pèčujācā, DLI Pèčušanima/Pèčūjcima, A Pèčušane/Pèčūjce

Pèčušānka/Pèčūjka, G Pèčušānkē/Pèčūjkē, DL Pèčušānki/Pèčūjki, A Pèčušānku/Pèčūjku, V Pèčušānko/Pèčūjko, I Pèčušānkōm/Pèčūjkōm; mn. NAV Pèčušānkē/Pèčūjke, G Pèčušānkā/Pèčušānkī/Pèčūjkā/Pèčūjkī, DLI Pèčušānkama/Pèčūjkama

pèčuškī/pèčujskī

Napomena: Mjesni su etnici i ktetik najčešće tvoreni prema dijalektnome liku Pečuj. Iz njega se izvode etnici Pečujac, Pečujka i Pečujkinja te ktetik pečujski. Podravski Hrvati grad uglavnom nazivaju Pečuv, pa su mjesno potvrđeni etnici Pečuvac, Pečuvčanin, Pečuvka i Pečuvkinja te ktetik pečuvski. Etnici se Pečušanin i Pečušanka te ktetik pečuški izvode od lika Pečuh te su ovjereni i u mjesnim hrvatskim govorima.

Pèkīng, G Pèkīnga, D Pèkīngu, A Pèkīng, L u Pèkīngu, I Pèkīngom

Pèkīnžanin, GA Pèkīnžanina, DL Pèkīnžaninu, V Pèkīnžanine, I Pèkīnžaninom; mn. NV Pèkīnžani, G Pèkīnžānā, DLI Pèkīnžanima, A Pèkīnžane

Pèkīnžānka, G Pèkīnžānkē, DL Pèkīnžānki, A Pèkīnžānku, V Pèkīnžānko, I Pèkīnžānkōm; mn. NAV Pèkīnžānke, G Pèkīnžānkā/Pèkīnžānkī, DLI Pèkīnžānkama

pèkīnškī

Napomena: Katkad se u diplomatske svrhe upotrebljava lik Beijing, koji je 1979. odobrila Međunarodna organizacija za normizaciju, ali on ne pripada hrvatskomu standardnom jeziku.

Pèlješac, G Pèlješca, D Pèlješcu, A Pèlješac, L na Pèlješcu, I Pèlješcem

Pèlješčanin, GA Pèlješčanina, DL Pèlješčaninu, V Pèlješčanine, I Pèlješčaninom; mn. NV Pèlješčani, G Pèlješčānā, DLI Pèlješčanima, A Pèlješčane

Pèlješčānka, G Pèlješčānkē, DL Pèlješčānki, A Pèlješčānku, V Pèlješčānko, I Pèlješčānkōm; mn. NAV Pèlješčānke, G Pèlješčānkā/Pèlješčānkī, DLI Pèlješčānkama

pèlješkī

Napomena: Među pelješkim jekavcima mjesni je ženski etnik Pelješka. Među pelješkim ikavcima (čakavcima i štokavcima) prevladava lik Pelisac od kojega se tvoreni etnici Pelišanin i Peliška te ktetici peliški i pelički. Povijesno je ime poluotoka Stonski rat.

Pèrū, G Perùa, D Perùu, A Pèrū, L u Perùu, I Perùom

Peruánac, GA Peruánca, DL Peruáncu, V Perùānče, I Peruáncem; mn. NV Peruánci, G Perùānācā, DLI Peruáncima, A Peruánce

Perùānka, G Perùānkē, DL Perùānki, A Perùānku, V Perùānko, I Perùānkōm; mn. NAV Perùānke, G Perùānkā/Perùānkī, DLI Perùānkama

perùānskī

Pètrinja, G Pètrinjē, D Pètrinji, A Pètrinju, L u Pètrinji, I Pètrinjōm

Petrínjac, GA Petrínjca, DL Petrínjcu, V Pètrīnjče, I Petrínjcem; mn. NV Petrínjci, G Pètrīnjācā, DLI Petrínjcima, A Petrínjce

Pètrīnjka, G Pètrīnjkē, DL Pètrīnjki, A Pètrīnjku, V Pètrīnjko, I Pètrīnjkōm; mn. NAV Pètrīnjke, G Pètrīnjkā/Pètrīnjkī, DLI Pètrīnjkama

pètrīnjskī

Petrovaràdīn, G Petrovaradína, D Petrovaradínu, A Petrovaràdīn, L u Petrovaradínu, I Petrovaradínom

Petrovaradínac, GA Petrovaradínca, DL Petrovaradíncu, V Pȅtrovaradīnče, I Petrovaradíncem; mn. NV Petrovaradínci, G Petrovaràdīnācā, DLI Petrovaradíncima, A Petrovaradínce

Petrovaràdīnka, G Petrovaràdīnkē, DL Petrovaràdīnki, A Petrovaràdīnku, V Petrovaràdīnko, I Petrovaràdīnkōm; mn. NAV Petrovaràdīnke, G Petrovaràdīnkā/Petrovaràdīnkī, DLI Petrovaràdīnkama

petrovaràdīnskī

Plȍče, G Plȏčā, DI Plȍčama, A Plȍče, L ù Pločama / u Plȍčama

Plȍčanin, GA Plȍčanina, DL Plȍčaninu, V Plȍčanine, I Plȍčaninom; mn. NV Plȍčani, G Plȍčānā, DLI Plȍčanima, A Plȍčane

Plȍčānka, G Plȍčānkē, DL Plȍčānki, A Plȍčānku, V Plȍčānko, I Plȍčānkōm; mn. NAV Plȍčānke, G Plȍčānkā/Plȍčānkī, DLI Plȍčānkama

plȍčanskī

Napomena: Stariji je mjesni lik Ploča. Potvrđen je od 1387. (spominje se luka Ploča) te još prevladava u okolici grada. Luka je na području grada tijekom francuske uprave početkom XIX. stoljeća nosila imena Porto Tolare i Port Royal, a tijekom austrijske Porto Tolero. Za vrijeme Kraljevine Jugoslavije preimenovana je u Aleksandrovo (po Aleksandru I. Karađorđeviću). Tijekom talijanske okupacije luka se ponovno nazivala Porto Tolero. Godine 1945. nakratko je vraćeno mjesno ime Ploča. Uz luku je nakon Drugoga svjetskog rata podignut grad koji je u dva navrata (1950. – 1954. i 1980. – 1990.) nosio ime Kardeljevo (po Edvardu Kardelju). Ime Ploče, koje je prevladavalo i za vrijeme SFR Jugoslavije (1954. – 1980.), konačno je oslužbenjeno 22. studenoga 1990.

Pòdravina, G Pòdravinē, D Pòdravini, A Pòdravinu, L u Pòdravini, I Pòdravinōm

Pòdravac, GA Pòdrāvca, DL Pòdrāvcu, V Pòdrāvče, I Pòdrāvcem; mn. NV Pòdrāvci, G Pòdravācā, DLI Pòdrāvcima, A Pòdrāvce

Pòdrāvka, G Pòdrāvkē, DL Pòdrāvki, A Pòdrāvku, V Pòdrāvko, I Pòdrāvkōm; mn. NAV Pòdrāvke, G Pòdrāvkā/Pòdrāvkī, DLI Pòdrāvkama

pòdravskī

Napomena: Mjesni je kajkavski muški etnik Podravec.

Poljíca, G Poljícā, DI Poljícima, A Poljíca, L u Poljícima

Poljíčanin, GA Poljíčanina, DL Poljíčaninu, V Poljíčanine, I Poljíčaninom; mn. NV Poljíčani, G Poljíčānā, DLI Poljíčanima, A Poljíčane

Poljíčānka, G Poljíčānkē, DL Poljíčānki, A Poljíčānku, V Poljíčānko, I Poljíčānkōm; mn. NAV Poljíčānke, G Poljíčānkā/Poljíčānkī, DLI Poljíčānkama

pòljīčkī

Napomena: Kad je riječ o području povijesne Poljičke republike, mjesni su muški etnici Pojičanin i Pojišanin, ženski etnik Pojička i Pojiška, a ktetici pojički i pojiški. Muški se mjesni etnik Pojičan odnosi na Poljica na Krku. Ženski se mjesni etnik Poljička odnosi na stanovnice Poljica kod Marine. Na srednjodalmatinskim otocima česti su nadimci Pojičonac i Povičonac koji su se nadijevali doseljenicima iz Poljičke republike. U Splitu je, pak, čest nadimak Pojišanac.

Pòljskā, G Pòljskē, D Pòljskōj, A Pòljskū, L u Pòljskōj, I Pòljskōm

Pòljāk, GA Poljáka, DL Poljáku, V Pȍljāče, I Poljákom; mn. NV Poljáci, G Poljákā, DLI Poljácima, A Poljáke

Poljàkinja, G Poljàkinjē, DL Poljàkinji, A Poljàkinju, V Poljàkinjo, I Poljàkinjōm; mn. NAV Poljàkinje, G Poljàkīnjā, DLI Poljàkinjama

pòljskī

Napomena: Ktetik poljački potvrđen je prvi put u Gundulićevim djelima. U XVII. stoljeću u djelima Jurja Barakovića potvrđen je i povijesni ženski etnonim Poljačka. Među bosanskim je i slavonskim franjevcima u XVIII. stoljeću ujedno potvrđen povijesni egzonim Poljačka.

Pòpovo, G Pòpova, D Pòpovu, A Pòpovo, L u Pòpovu, I Pòpovom

Pòpovac, GA Pòpōvca, DL Pòpōvcu, V Pòpōvče, I Pòpōvcem; mn. NV Pòpōvci, G Pòpovācā, DLI Pòpōvcima, A Pòpōvce

Pòpōvka, G Pòpōvkē, DL Pòpōvki, A Pòpōvku, V Pòpōvko, I Pòpōvkōm; mn. NAV Pòpōvke, G Pòpōvkā/Pòpōvkī, DLI Pòpōvkama

pòpovskī

Napomena: Popovo je predio u dubrovačkome zaleđu koji obuhvaća brdovite predjele s južne i sjeverne strane Popovskoga polja u istočnoj Hercegovini. Ime je Popovo polje u službenoj uporabi od 1878., ali nije potvrđeno u vrelima prije druge polovice XIX. stoljeća niti među domaćim stanovništvom. Etnik se Popovac odrazio u prezimenskome fondu ponajprije u Neretvanskoj krajini i istočnoj Hercegovini.

Pòreč, G Pòreča, D Pòreču, A Pòreč, L u Pòreču, I Pòrečom

Pòrečanin, GA Pòrečanina, DL Pòrečaninu, V Pòrečanine, I Pòrečaninom; mn. NV Pòrečani, G Pòrečānā, DLI Pòrečanima, A Pòrečane

Pòrečānka, G Pòrečānkē, DL Pòrečānki, A Pòrečānku, V Pòrečānko, I Pòrečānkōm; mn. NAV Pòrečānke, G Pòrečānkā/Pòrečānkī, DLI Pòrečānkama

pòrečkī

Napomena: Mjesni je etnik Porečan.

Pȍrtugāl, G Pȍrtugāla, D Pȍrtugālu, A Pȍrtugāl, L u Pȍrtugālu / ù Portugālu, I Pȍrtugālom

Portugálac, GA Portugálca, DL Portugálcu, V Pȍrtugālče, I Portugálcem; mn. NV Portugálci, G Portùgālācā, DLI Portugálcima, A Portugálce

Portùgālka, G Portùgālkē, DL Portùgālki, A Portùgālku, V Portùgālko, I Portùgālkōm; mn. NAV Portùgālke, G Portùgālkā/Portùgālkī, DLI Portùgālkama

pȍrtugālskī

Napomena: Današnje su ime države i muški etnonim potvrđeni u djelima Šimuna Kožičića početkom XVI. stoljeća. U starijim su vrelima potvrđeni još i povijesni egzonimi Portogalo, Portugala i Portugao (XVII. stoljeće), Portogao (XVIII. stoljeće) te Portugalija i Portugalska (XIX. stoljeće). Ujedno su potvrđeni muški etnonimi Portogez i Portuges (XVII. stoljeće), Portoges (XVIII. stoljeće) i Portugez (XIX. stoljeće) te ženski etnonim Portugeskinja (XIX. stoljeće).

Pȍžega, G Pȍžegē, D Pȍžegi, A Pȍžegu, L u Pȍžegi / ù Požegi, I Pȍžegōm

Pȍžežanin, GA Pȍžežanina, DL Pȍžežaninu, V Pȍžežanine, I Pȍžežaninom; mn. NV Pȍžežani, G Pȍžežānā, DLI Pȍžežanima, A Pȍžežane

Pȍžežānka, G Pȍžežānkē, DL Pȍžežānki, A Pȍžežānku, V Pȍžežānko, I Pȍžežānkōm; mn. NAV Pȍžežānke, G Pȍžežānkā/Pȍžežānkī, DLI Pȍžežānkama

pȍžeškī

Napomena: Od 1929. do 1991. (s tim da je 1941. – 1945. bilo vraćeno ime Požega) grad se službeno nazivao Slavonska Požega kako bi se razlikovao od Požege u Srbiji, koja se neslužbeno nazivala Užičkom Požegom. Lokativ u Požegi zabilježen je u hrvatskim vrelima od XVI. stoljeća, a lokativ se u Požezi isključivo odnosi na Požegu u Srbiji. U mjesnoj je uporabi potvrđen i muški etnik Požežan.

Prȁg, G Pràga, D Pràgu, A, L u Pràgu, I Pràgom

Prȁžanin, GA Prȁžanina, DL Prȁžaninu, V Prȁžanine, I Prȁžaninom; mn. NV Prȁžani, G Prȁžānā, DLI Prȁžanima, A Prȁžane

Prȁžānka, G Prȁžānkē, DL Prȁžānki, A Prȁžānku, V Prȁžānko, I Prȁžānkōm; mn. NAV Prȁžānke, G Prȁžānkā/Prȁžānkī, DLI Prȁžānkama

prȁškī

Napomena: Povijesni egzonim Praga potvrđen je od XVI. stoljeća te je bio u uporabi do sredine XVIII. stoljeća kad je potvrđen i muški etnik Praganin.

Pr̀čanj, G Pr̀čanja, D Pr̀čanju, A Pr̀čanj, L u Pr̀čanju, I Pr̀čanjem

Prčánjanin, GA Prčánjanina, DL Prčánjaninu, V Prčánjanine, I Prčánjaninom; mn. NV Prčánjani, G Prčánjānā, DLI Prčánjanima, A Prčánjane

Pr̀čānjka, G Pr̀čānjkē, DL Pr̀čānjki, A Pr̀čānjku, V Pr̀čānjko, I Pr̀čānjkōm; mn. NAV Pr̀čānjke, G Pr̀čānjkā/Pr̀čānjkī, DLI Pr̀čānjkama

pr̀čanjskī

Napomena: Mjesni je muški etnik Prčanjot.

Pùčīšća, G Pȕčīšćā, DI Pùčīšćima, A Pùčīšća, L u Pùčīšćima

Pùčišćanin, GA Pùčišćanina, DL Pùčišćaninu, V Pùčišćanine, I Pùčišćaninom; mn. NV Pùčišćani, G Pùčišćānā, DLI Pùčišćanima, A Pùčišćane

Pùčišćānka, G Pùčišćānkē, DL Pùčišćānki, A Pùčišćānku, V Pùčišćānko, I Pùčišćānkōm; mn. NAV Pùčišćānke, G Pùčišćānkā/Pùčišćānkī, DLI Pùčišćānkama

pùčiškī

Napomena: Mjesni je ženski etnik Pučiška.

Pȗla, G Pȗlē, D Pȗli, A Pȗlu, L u Pȗli / ù Pūli, I Pȗlōm

Púljanin, GA Púljanina, DL Púljaninu, V Púljanine, I Púljaninom; mn. NV Púljani, G Púljānā, DLI Púljanima, A Púljane

Púljānka, G Púljānkē, DL Púljānki, A Púljānku, V Púljānko, I Púljānkōm; mn. NAV Púljānke, G Púljānkā/Púljānkī, DLI Púljānkama

pȗlskī

Napomena: Starije je hrvatsko ime grada Pulj. Mjesni su etnici Puležan i Puležanka, a ktetik puležanski.

Rȁb, G Rȁba, D Rȁbu, A Rȁb, L u/na Rȁbu / nà/ù Rabu, I Rábom

Rȁbljanin, GA Rȁbljanina, DL Rȁbljaninu, V Rȁbljanine, I Rȁbljaninom; mn. NV Rȁbljani, G Rȁbljānā, DLI Rȁbljanima, A Rȁbljane

Rȁbljānka, G Rȁbljānkē, DL Rȁbljānki, A Rȁbljānku, V Rȁbljānko, I Rȁbljānkōm; mn. NAV Rȁbljānke, G Rȁbljānkā/Rȁbljānkī, DLI Rȁbljānkama

rȁpskī

Napomena: Kad se misli na otok, lokativ dolazi isključivo uz prijedlog na, a kad se misli na istoimeno naselje, isključivo uz prijedlog u.

Rȁma, G Rȁmē, D Rȁmi, A Rȁmu, L ù Rami / u Rȁmi, I Rȁmōm

Rȁmljāk, GA Rȁmljāka, DL Rȁmljāku, V Rȁmljāče, I Rȁmljākom; mn. NV Rȁmljāci, G Rȁmljākā, DLI Rȁmljācima, A Rȁmljāke

Rȁmljānka, G Rȁmljānkē, DL Rȁmljānki, A Rȁmljānku, V Rȁmljānko, I Rȁmljānkōm; mn. NAV Rȁmljānke, G Rȁmljānkā/Rȁmljānkī, DLI Rȁmljānkama

rȁmskī

Napomena: Etnik se Ramljak odrazio u hrvatskome prezimenskom fondu osobito u središnjoj Bosni, zapadnoj Hercegovini, Drniškoj krajini i Srijemu.

Rȃvnī kotári, G Rȃvnīh kotárā, DI Rȃvnīm kotárima, A Rȃvnī kotári, L u Rȃvnīm kotárima / ù Rāvnīm kotárima

(Ravno)kotárac, GA (Ravno)kotárca, DL (Ravno)kotárcu, V (Ravno)kòtārče, I (Ravno)kotárcem; mn. NV (Ravno)kotárci, G (Ravno)kòtārācā, DLI (Ravno)kotárcima, A (Ravno)kotárce

(Ravno)kòtārka, G (Ravno)kòtārkē, DL (Ravno)kòtārki, A (Ravno)kòtārku, V (Ravno)kòtārko, I (Ravno)kòtārkōm; mn. NAV (Ravno)kòtārke, G (Ravno)kòtārkā/(Ravno)kòtārkī, DLI (Ravno)kòtārkama

(ravno)kòtārskī

Rȃvnō, G Rȃvnōg(a), D Rȃvnōm(u), A Rȃvnō, L ù Rāvnōm(e) / u Rȃvnōm(e), I Rȃvnīm

Rávnjanin, GA Rávnjanina, DL Rávnjaninu, V Rávnjanine, I Rávnjaninom; mn. NV Rávnjani, G Rávnjānā, DLI Rávnjanima, A Rávnjane

Ràvānjka, G Ràvānjkē, DL Ràvānjki, A Ràvānjku, V Ràvānjko, I Ràvānjkōm; mn. NAV Ràvānjke, G Ràvānjkā/Ràvānjkī, DLI Ràvānjkama

ràvānjskī

Napomena: Povijesni je muški etnik Ravnjak. Naselje se u nekim dokumentima nazivalo i Ramno, a tako ga i danas nazivaju stanovnici nekih okolnih naselja.

Rijéka, G Rijékē, D Rijéci, A Rijéku, L u/na Rijéci, I Rijékōm

Rijéčanin, GA Rijéčanina, DL Rijéčaninu, V Rijéčanine, I Rijéčaninom; mn. NV Rijéčani, G Rijéčānā, DLI Rijéčanima, A Rijéčane

Rijéčānka, G Rijéčānkē, DL Rijéčānki, A Rijéčānku, V Rijéčānko, I Rijéčānkōm; mn. NAV Rijéčānke, G Rijéčānkā/Rijéčānkī, DLI Rijéčānkama

rijȇčkī

Napomena: U povijesnim su vrelima potvrđena imena Reka, Rika i Rika Svetoga Vida. Čakavci u gradu i okolici grad nazivaju Reka i Rika, od čega se izvode mjesni muški etnici Rečan i Ričan, ženski etnici Rečanka i Ričanka te ktetici rečki i rički. Iz talijanskoga se imena Fiume izvode etnici Fijuman i Fijumanka te ktetik fijumanski.

Rȋm, G Ríma, D Rímu, A Rȋm, L u Rímu, I Rímom

Rímljanin, GA Rímljanina, DL Rímljaninu, V Rímljanine, I Rímljaninom; mn. NV Rímljani, G Rímljānā, DLI Rímljanima, A Rímljane

Rímljānka, G Rímljānkē, DL Rímljānki, A Rímljānku, V Rímljānko, I Rímljānkōm; mn. NAV Rímljānke, G Rímljānkā/Rímljānkī, DLI Rímljānkama

rȋmskī

Napomena: Etnici Rimljanin i Rimljanka odnose se i na stanovnike Rimskoga Carstva. U starijim su razdobljima potvrđeni muški etnici Rimnjanin, Rimjan i Rimlan(in) (od XVI. stoljeća), Rimljan (od XVII. stoljeća) te Rimac (od XVIII. stoljeća). Ujedno su potvrđeni ženski etnici Rimkinja i Rimka (od XVII. stoljeća) te Rimljankinja (od XVIII. stoljeća). U XVI. stoljeću potvrđen je ktetik rimški, a u XVII. rimljanski. Većinom se tih etnika označivalo irimokatolike u vjerski mješovitim sredinama.

Ròvīnj, G Rovínja, D Rovínju, A Ròvīnj, L u Rovínju, I Rovínjem

Rovínjanin, GA Rovínjanina, DL Rovínjaninu, V Rovínjanine, I Rovínjaninom; mn. NV Rovínjani, G Rovínjānā, DLI Rovínjanima, A Rovínjane

Rovínjānka, G Rovínjānkē, DL Rovínjānki, A Rovínjānku, V Rovínjānko, I Rovínjānkōm; mn. NAV Rovínjānke, G Rovínjānkā/Rovínjānkī, DLI Rovínjānkama

ròvīnjskī

Napomena: Mjesni je muški etnik Rovinjež, ženski su etnici Rovinjka i Rovinješka, a ktetik rovinješki.

Rùānda, G Rùāndē, D Rùāndi, A Rùāndu, L u Rùāndi, I Rùāndōm

Ruánđanin, GA Ruánđanina, DL Ruánđaninu, V Ruánđanine, I Ruánđaninom; mn. NV Ruánđani, G Ruánđānā, DLI Ruánđanima, A Ruánđane

Ruánđānka, G Ruánđānkē, DL Ruánđānki, A Ruánđānku, V Ruánđānko, I Ruánđānkōm; mn. NAV Ruánđānke, G Ruánđānkā/Ruánđānkī, DLI Ruánđānkama

rùāndskī

Rùmūnjskā, G Rùmūnjskē, D Rùmūnjskōj, A Rùmūnjskū, L u Rùmūnjskōj, I Rùmūnjskōm

Rùmūnj, GA Rumúnja, DL Rumúnju, V Rȕmūnju, I Rumúnjem; mn. NV Rumúnji, G Rumúnjā, DLI Rumúnjima, A Rumúnje

Rùmūnjka, G Rùmūnjkē, DL Rùmūnjki, A Rùmūnjku, V Rùmūnjko, I Rùmūnjkōm; mn. NAV Rùmūnjke, G Rùmūnjkā/Rùmūnjkī, DLI Rùmūnjkama

rùmūnjskī

Napomena: Povijesni je egzonim Romanija potvrđen u XVII. stoljeću.

Rùsija, G Rùsijē, D Rùsiji, A Rùsiju, L u Rùsiji, I Rùsijōm

Rȕs, GA Rȕsa, DL Rȕsu, V Rȕse, I Rȕsom; mn. NV Rȕsi, G Rȗsā, DLI Rȕsima, A Rȕse

Rȕskinja, G Rȕskinjē, DL Rȕskinji, A Rȕskinju, V Rȕskinjo, I Rȕskinjōm; mn. NAV Rȕskinje, G Rȕskīnjā, DLI Rȕskinjama

rȕskī

Napomena: U diplomatske je svrhe u uporabi i puno ime države Ruska Federacija, ali je u općoj uporabi pravilno isključivo povijesno ime države Rusija. U XVII. stoljeću zabilježen je ktetik ruški, a u XIX. rusijski. Etnonimi Rusijanac i Rusijanka potvrđeni su u XVIII. stoljeću. Ujedno je u XVIII. stoljeću potvrđeno ime države Rosija, etnik Ros(i)jan i ktetik ros(i)janski.

Sȁmobōr, G Sȁmobōra, D Sȁmobōru, A Sȁmobōr, L u Sȁmobōru / ù Samobōru, I Sȁmobōrom

Samobórac, GA Samobórca, DL Samobórcu, V Sȁmobōrče, I Samobórcem; mn. NV Samobórci, G Samòbōrācā, DLI Samobórcima, A Samobórce

Samòbōrka, G Samòbōrkē, DL Samòbōrki, A Samòbōrku, V Samòbōrko, I Samòbōrkōm; mn. NAV Samòbōrke, G Samòbōrkā/Samòbōrkī, DLI Samòbōrkama

sȁmobōrskī

Napomena: Mjesno se ojkonim izgovara Sanobor. Iz njega se izvode etnici Sanoborec i Sanoborka te ktetik sanoborski.

Sàrajevo, G Sàrajeva, D Sàrajevu, A Sàrajevo, L u Sàrajevu, I Sàrajevom

Saràjlija, G Saràjlijē, DL Saràjliji, A Saràjliju, V Saràjlijo, I Saràjlijōm; mn. NAV Saràjlije, G Saràjlījā, DLI Saràjlijama

Sàrājka, G Sàrājkē, DL Sàrājki, A Sàrājku, V Sàrājko, I Sàrājkōm; mn. NAV Sàrājke, G Sàrājkā/Sàrājkī, DLI Sàrājkama

sàrajevskī

Schengen, G Schengena, D Schengenu, A Schengen, L u Schengenu, I Schengenom

Šengénjanin, GA Šengénjanina, DL Šengénjaninu, V Šengénjanine, I Šengénjaninom; mn. NV Šengénjani, G Šengénjānā, DLI Šengénjanima, A Šengénjane

Šengénjānka, G Šengénjānkē, DL Šengénjānki, A Šengénjānku, V Šengénjānko, I Šengénjānkōm; mn. NAV Šengénjānke, G Šengénjānkā/Šengénjānkī, DLI Šengénjānkama

šèngenskī

Sȅnegāl, G Sȅnegāla, D Sȅnegālu, A Sȅnegāl, L u Sȅnegālu / ù Senegālu, I Sȅnegālom

Senegálac, GA Senegálca, DL Senegálcu, V Sȅnegālče, I Senegálcem; mn. NV Senegálci, G Senègālācā, DLI Senegálcima, A Senegálce

Senègālka, G Senègālkē, DL Senègālki, A Senègālku, V Senègālko, I Senègālkōm; mn. NAV Senègālke, G Senègālkā/Senègālkī, DLI Senègālkama

sȅnegālskī

Sȅnj, G Sènja, D Sènju, A Sȅnj, L u Sènju, I Sènjom

Sȅnjanin, GA Sȅnjanina, DL Sȅnjaninu, V Sȅnjanine, I Sȅnjaninom; mn. NV Sȅnjani, G Sȅnjānā, DLI Sȅnjanima, A Sȅnjane

Sȅnjānka, G Sȅnjānkē, DL Sȅnjānki, A Sȅnjānku, V Sȅnjānko, I Sȅnjānkōm; mn. NAV Sȅnjānke, G Sȅnjānkā/Sȅnjānkī, DLI Sȅnjānkama

sȅnjskī

Napomena: Mjesni je ženski etnik Senjkinja. Senjanima su se ujedno nazivali uskoci.

Sèsvete, G Sȅsvētā, DI Sèsvetama, A Sèsvete, L u Sèsvetama

Sèsvećanin, GA Sèsvećanina, DL Sèsvećaninu, V Sèsvećanine, I Sèsvećaninom; mn. NV Sèsvećani, G Sèsvećānā, DLI Sèsvećanima, A Sèsvećane

Sèsvećānka, G Sèsvećānkē, DL Sèsvećānki, A Sèsvećānku, V Sèsvećānko, I Sèsvećānkōm; mn. NAV Sèsvećānke, G Sèsvećānkā/Sèsvećānkī, DLI Sèsvećānkama

sèsvetskī

Napomena: Mjesni su kajkavski etnici Sesvećan i Sesvečica, a ktetik sesvečki.

Sìbīr, G Sibíra, D Sibíru, A Sìbīr, L Sibíru, I Sibírom

Sibírac, GA Sibírca, DL Sibírcu, V Sìbīrče, I Sibírcem; mn. NV Sibírci, G Sìbīrācā, DLI Sibírcima, A Sibírce

Sìbīrka, G Sìbīrkē, DL Sìbīrki, A Sìbīrku, V Sìbīrko, I Sìbīrkōm; mn. NAV Sìbīrke, G Sìbīrkā/Sìbīrkī, DLI Sìbīrkama

sìbīrskī

Sȋnj, G Sínja, D Sínju, A Sȋnj, L u Sínju, I Sínjem

Sínjanin, GA Sínjanina, DL Sínjaninu, V Sínjanine, I Sínjaninom; mn. NV Sínjani, G Sínjānā, DLI Sínjanima, A Sínjane

Sínjānka, G Sínjānkē, DL Sínjānki, A Sínjānku, V Sínjānko, I Sínjānkōm; mn. NAV Sínjānke, G Sínjānkā/Sínjānkī, DLI Sínjānkama

sȋnjskī

Sȋrija, G Sȋrijē, D Sȋriji, A Sȋriju, L u Sȋriji / ù Sīriji, I Sȋrijōm

Siríjac, GA Siríjca, DL Siríjcu, V Sìrījče, I Siríjcem; mn. NV Siríjci, G Sìrījācā, DLI Siríjcima, A Siríjce

Sìrījka, G Sìrījkē, DL Sìrījki, A Sìrījku, V Sìrījko, I Sìrījkōm; mn. NAV Sìrījke, G Sìrījkā/Sìrījkī, DLI Sìrījkama

sȋrījskī

Napomena: U XVI. stoljeću potvrđen je etnonim Sirijanin i ktetik sirijački, u XVII. ktetik sirijanski, a u XVIII. etnik Sirijanac. Iso Velikanović upotrebljavao je etnonim Sir. Lik Širija potvrđen je u XVI., a etnonim Širijanin i ktetik širijanski u XVII. stoljeću.

Sísak, G Síska, D Sísku, A Sísak, L u Sísku, I Sískom

Síščanin, GA Síščanina, DL Síščaninu, V Síščanine, I Síščaninom; mn. NV Síščani, G Síščānā, DLI Síščanima, A Síščane

Síščānka, G Síščānkē, DL Síščānki, A Síščānku, V Síščānko, I Síščānkōm; mn. NAV Síščānke, G Síščānkā/Síščānkī, DLI Síščānkama

sìsačkī

Napomena: Mjesni je kajkavski imenski lik Sisek. Iz njega se izvodi ktetik sisečki. Mjesni je muški etnik Siščan. U XVI. stoljeću potvrđen je povijesni etnik siski.

Sjèdīnjene Amèričkē Dr̀žave, G Sjèdīnjenīh Amèričkīh Dȑžāvā, DI Sjèdīnjenīm Amèričkīm Dr̀žavama, A Sjèdīnjene Amèričkē Dr̀žave, L u Sjèdīnjenīm Amèričkīm Dr̀žavama

Amerikánac, GA Amerikánca, DL Amerikáncu, V Amerìkānče, I Amerikáncem; mn. NV Amerikánci, G Amerìkānācā, DLI Amerikáncima, A Amerikánce

Amerìkānka, G Amerìkānkē, DL Amerìkānki, A Amerìkānku, V Amerìkānko, I Amerìkānkōm; mn. NAV Amerìkānkē, G Amerìkānkā/Amerìkānkī, DLI Amerìkānkama

amèričkī

Napomena: Sjedinjene Američke Države iznimka su u skupini prevedenih imena koja sadržavaju engleski pridjev united. Do Drugoga svjetskog rata ime se te države nije ustalilo, pa se koncem XIX. stoljeća nazivala Savezne Države, Sjevernoameričke zadružne države, Sjeverno-američke savezne države, Sjeverno-američka Unija i Sjeverno-američka Zadruga, a od početka XX. stoljeća Udružene države Amerike, Udružene države Sjeverne Amerike i Udružene države (prema pisanju velikih i malih slova razvidno je i kako su se pravopisna pravila mijenjala). Nakon Drugoga svjetskog rata prevladao je lik Sjedinjene Američke Države koji se nije mijenjao iako nije usklađen sa sličnim imenima država i organizacija (npr. Ujedinjeni Arapski Emirati, Ujedinjeno Kraljevstvo Velike Britanije i Sjeverne Irske; Ujedinjeni narodi). Kad se jedno ime ustali, teško ga je mijenjati te se danas službenim smatra lik Sjedinjene Američke Države iako bi lik Ujedinjene Američke Države s gledišta jezika kao sustava bio prihvatljiviji.

Skȍplje, G Skȍplja, D Skȍplju, A Skȍplje, L u Skȍplju / ù Skoplju, I Skȍpljem

Skòpljāk, GA Skopljáka, DL Skopljáku, V Skȍpljāče, I Skopljákom; mn. NV Skopljáci, G Skopljákā, DLI Skopljácima, A Skopljáke

Skòpljānka, G Skòpljānkē, DL Skòpljānki, A Skòpljānku, V Skòpljānko, I Skòpljānkōm; mn. NAV Skòpljānke, G Skòpljānkā/Skòpljānkī, DLI Skòpljānkama

skȍpskī

Napomena: U priručnicima je potvrđen i etnik Skopljanac, a u povijesnim vrelima etnik Skopljanin i ktetik skopaljski.

Slàvōnija, G Slàvōnijē, D Slàvōniji, A Slàvōniju, L u Slàvōniji, I Slàvōnijōm

Slavónac, GA Slavónca, DL Slavóncu, V Slàvōnče, I Slavóncem; mn. NV Slavónci, G Slàvōnācā, DLI Slavóncima, A Slavónce

Slàvōnka, G Slàvōnkē, DL Slàvōnki, A Slàvōnku, V Slàvōnko, I Slàvōnkōm; mn. NAV Slàvōnke, G Slàvōnkā/Slàvōnkī, DLI Slàvōnkama

slàvōnskī

Slàvōnskī Brȏd, G Slàvōnskōg(a) Brȍda, D Slàvōnskōm(u) Brȍdu, A Slàvōnskī Brȏd, L u Slàvōnskōm(e) Bròdu, I Slàvōnskīm Brȍdom

Brȍđanin, GA Brȍđanina, DL Brȍđaninu, V Brȍđanine, I Brȍđaninom; mn. NV Brȍđani, G Brȍđānā, DLI Brȍđanima, A Brȍđane

Brȍđānka, G Brȍđānkē, DL Brȍđānki, A Brȍđānku, V Brȍđānko, I Brȍđānkōm; mn. NAV Brȍđānke, G Brȍđānkā/Brȍđānkī, DLI Brȍđānkama

(slavonsko)bròdskī

Napomena: Budući da se ktetik brodski odnosi još na Brod na Kupi i Bosanski Brod, ktetik je slavonskobrodski razlikovniji. Starije je ime naselja Brod na Savi. Bilo je u službenoj uporabi do 1934.

Slòvāčkā, G Slòvāčkē, D Slòvāčkōj, A Slòvāčkū, L u Slòvāčkōj, I Slòvāčkōm

Slòvāk, GA Slováka, DL Slováku, V Slȍvāče, I Slovákom; mn. NV Slováci, G Slovákā, DLI Slovácima, A Slováke

Slovàkinja, G Slovàkinjē, DL Slovàkinji, A Slovàkinju, V Slovàkinjo, I Slovàkinjōm; mn. NAV Slovàkinje, G Slovàkīnjā, DLI Slovàkinjama

slòvāčkī

Slòvēnija, G Slòvēnijē, D Slòvēniji, A Slòvēniju, L u Slòvēniji, I Slòvēnijōm

Slovénac, GA Slovénca, DL Slovéncu, V Slòvēnče, I Slovéncem; mn. NV Slovénci, G Slòvēnācā, DLI Slovéncima, A Slovénce

Slòvēnka, G Slòvēnkē, DL Slòvēnki, A Slòvēnku, V Slòvēnko, I Slòvēnkōm; mn. NAV Slòvēnke, G Slòvēnkā/Slòvēnkī, DLI Slòvēnkama

slòvēnskī

Sòlīn, G Solína, D Solínu, A Sòlīn, L u Solínu, I Solínom

Solínjanin, GA Solínjanina, DL Solínjaninu, V Solínjanine, I Solínjaninom; mn. NV Solínjani, G Solínjānā, DLI Solínjanima, A Solínjane

Solínjānka, G Solínjānkē, DL Solínjānki, A Solínjānku, V Solínjānko, I Solínjānkōm; mn. NAV Solínjānke, G Solínjānkā/Solínjānkī, DLI Solínjānkama

sòlīnskī

Napomena: Mjesni je ženski etnik Solinka.

Sòlūn, G Solúna, D Solúnu, A Sòlīn, L u Solúnu, I Solúnom

Solúnjanin, GA Solúnjanina, DL Solúnjaninu, V Solúnjanine, I Solúnjaninom; mn. NV Solúnjani, G Solúnjānā, DLI Solúnjanima, A Solúnjane

Solúnjānka, G Solúnjānkē, DL Solúnjānki, A Solúnjānku, V Solúnjānko, I Solúnjānkōm; mn. NAV Solúnjānke, G Solúnjānkā/Solúnjānkī, DLI Solúnjānkama

sòlūnskī

Napomena: U XVII. stoljeću u djelima Matije Divkovića potvrđen je množinski lik muškoga etnika Težalonićani, a u djelima bunjevačkoga Hrvata fra Mije Radnića muški etnik Težalunjanin. Istodobno su u Mikaljinu rječniku i djelima Stjepana Gradića potvrđeni egzonim Solunić i etnik Solunićanin.

Sòmālija, G Sòmālijē, D Sòmāliji, A Sòmāliju, L u Sòmāliji, I Sòmālijōm

Somálac, GA Somálca, DL Somálcu, V Sòmālče, I Somálcem; mn. NV Somálci, G Sòmālācā, DLI Somálcima, A Somálce

Sòmālka, G Sòmālkē, DL Sòmālki, A Sòmālku, V Sòmālko, I Sòmālkōm; mn. NAV Sòmālke, G Sòmālkā/Sòmālkī, DLI Sòmālkama

sòmālskī

Spȉč, G Spȉča, D Spȉču, A Spȉč, L u Spȉču / ù Spiču, I Spȉčem

Spȉčanin, GA Spȉčanina, DL Spȉčaninu, V Spȉčanine, I Spȉčaninom; mn. NV Spȉčani, G Spȉčānā, DLI Spȉčanima, A Spȉčane

Spȉčānka, G Spȉčānkē, DL Spȉčānki, A Spȉčānku, V Spȉčānko, I Spȉčānkōm; mn. NAV Spȉčānke, G Spȉčānkā/Spȉčānkī, DLI Spȉčānkama

spȉčanskī

Splȉt, G Splȉta, D Splȉtu, A Splȉt, L u Splȉtu / ù Splitu, I Splȉtom

Splȉćanin, GA Splȉćanina, DL Splȉćaninu, V Splȉćanine, I Splȉćaninom; mn. NV Splȉćani, G Splȉćānā, DLI Splȉćanima, A Splȉćane

Splȉćānka, G Splȉćānkē, DL Splȉćānki, A Splȉćānku, V Splȉćānko, I Splȉćānkōm; mn. NAV Splȉćānke, G Splȉćānkā/Splȉćānkī, DLI Splȉćānkama

splȉtskī

Napomena: Početkom XX. stoljeća bezuspješno se pokušavao nametnuti hiperštokavski lik Spljet.

Sr̀bija, G Sr̀bijē, D Sr̀biji, A Sr̀biju, L u Sr̀biji, I Sr̀bijōm

Sȑbin, GA Sȑbina, DL Sȑbinu, V Sȑbine, I Sȑbinom; mn. NV Sȑbi, G Sȓbā, DLI Sȑbima, A Sȑbe

Sȑpkinja, G Sȑpkinjē, DL Sȑpkinji, A Sȑpkinju, V Sȑpkinjo, I Sȑpkinjōm; mn. NAV Sȑpkinje, G Sȑpkīnjā, DLI Sȑpkinjama

sȑpskī

Napomena: Za srpske se državljane upotrebljavaju i etnici Srbijanac i Srbijanke te ktetik srbijanski.

Srijȇm, G Srijéma, D Srijému, A Srijȇm, L u Srijému, I Srijémom

Srijémac, GA Srijémca, DL Srijémcu, V Srijȇmče, I Srijémcem; mn. NV Srijémci, G Srijȇmācā, DLI Srijémcima, A Srijémce

Srèmica, G Srèmicē, DL Srèmici, A Srèmicu, V Srèmice, I Srèmicōm; mn. NAV Srèmice, G Srèmīcā, DLI Srèmicama

srijȇmskī

Napomena: Mjesni su ženski etnici ujedno Sremčica i Sremkinja, a u Bačkoj se Srijem naziva i Srim. Hrvatska su imena naselja Srijemska Mitrovica i Srijemski Karlovci, a srpska Sremska Mitrovica i Sremski Karlovci.

Stȃrō Pȅtrovo Sèlo, G Stȃrōg(a) Pȅtrova Sèla, D Stȃrōm(u) Pȅtrovu Sèlu, A Stȃrō Pȅtrovo Sèlo, L u Stȃrōm(e) Pȅtrovu Sèlu / ù Stārōm(e) Pȅtrovu Sèlu, I Stȃrīm Pȅtrovīm Sèlom

Petrosélac, GA Petrosélca, DL Petrosélcu, V Pȅtrosēlče, I Petrosélcem; mn. NV Petrosélci, G Petròsēlācā, DLI Petrosélcima, A Petrosélce

Petròsēlka, G Petròsēlkē, DL Petròsēlki, A Petròsēlku, V Petròsēlko, I Petròsēlkōm; mn. NAV Petròsēlke, G Petròsēlkā/Petròsēlkī, DLI Petròsēlkama

petròsēlskī

Stockholm, G Stockholma, D Stockholmu, A Stockholm, L u Stockholmu, I Stockholmom

Štokhólmljanin, GA Štokhólmljanina, DL Štokhólmljaninu, V Štokhólmljanine, I Štokhólmljaninom; mn. NV Štokhólmljani, G Štokhólmljānā, DLI Štokhólmljanima, A Štokhólmljane

Štokhólmljānka, G Štokhólmljānkē, DL Štokhólmljānki, A Štokhólmljānku, V Štokhólmljānko, I Štokhólmljānkōm; mn. NAV Štokhólmljānke, G Štokhólmljānkā/Štokhólmljānkī, DLI Štokhólmljānkama

štòkhōlmskī

Napomena: Hrvatski su etnici i ktetik nastali prema njemačkome izgovoru.

Stȍn, G Stòna, D Stòna, A Stȍn, L u Stònu, I Stònom

Stȍnjanin, GA Stȍnjanina, DL Stȍnjaninu, V Stȍnjanine, I Stȍnjaninom; mn. NV Stȍnjani, G Stȍnjānā, DLI Stȍnjanima, A Stȍnjane

Stȍnjānka, G Stȍnjānkē, DL Stȍnjānki, A Stȍnjānku, V Stȍnjānko, I Stȍnjānkōm; mn. NAV Stȍnjānke, G Stȍnjānkā/Stȍnjānkī, DLI Stȍnjānkama

stȍnskī

Napomena: Mjesni je ženski etnik Stonka.

Sùbotica, G Sùboticē, D Sùbotici, A Sùboticu, L u Sùbotici, I Sùboticōm

Sùbotičanin, GA Sùbotičanina, DL Sùbotičaninu, V Sùbotičanine, I Sùbotičaninom; mn. NV Sùbotičani, G Sùbotičānā, DLI Sùbotičanima, A Sùbotičane

Sùbotičānka, G Sùbotičānkē, DL Sùbotičānki, A Sùbotičānku, V Sùbotičānko, I Sùbotičānkōm; mn. NAV Sùbotičānke, G Sùbotičānkā/Sùbotičānkī, DLI Sùbotičānkama

sùbotičkī

Napomena: Mjesno je potvrđen i lik Subatica.

Sùdān, G Sudána, D Sudánu, A Sùdān, L u Sudánu, I Sudánom

Sudánac, GA Sudánca, DL Sudáncu, V Sùdānče, I Sudáncem; mn. NV Sudánci, G Sùdānācā, DLI Sudáncima, A Sudánce

Sùdānka, G Sùdānkē, DL Sùdānki, A Sùdānku, V Sùdānko, I Sùdānkōm; mn. NAV Sùdānke, G Sùdānkā/Sùdānkī, DLI Sùdānkama

sùdānskī

Svȇtī Fìlip i Jȁkov, G Svȇtōg(a) Fìlipa i Jȁkova, D Svȇtōm(u) Fìlipu i Jȁkovu, A Svȇtī Fìlip i Jȁkov, L u Svȇtōm(e) Fìlipu i Jȁkovu / ù Svētōg(a) Fìlipu i Jȁkovu, I Svȇtīm Fìlipom i Jȁkovom

Filipljánac, GA Filipljánca, DL Filipljáncu, V Filìpljānče, I Filipljáncem; mn. NV Filipljánci, G Filìpljānācā, DLI Filipljáncima, A Filipljánce

Filìpljānka, G Filìpljānkē, DL Filìpljānki, A Filìpljānku, V Filìpljānko, I Filìpljānkōm; mn. NAV Filìpljānke, G Filìpljānkā/Filìpljānkī, DLI Filìpljānkama

filìpljānskī

Sydney, G Sydneyja, D Sydneyu, A Sydney, L u Sydneyu, I Sydnyjem

Sidnéjac, GA Sidnéjca, DL Sidnéjcu, V Sìdnējče, I Sidnéjcem; mn. NV Sidnéjci, G Sìdnējācā, DLI Sidnéjcima, A Sidnéjce

Sìdnējka, G Sìdnējkē, DL Sìdnējki, A Sìdnējku, V Sìdnējko, I Sìdnējkōm; mn. NAV Sìdnējke, G Sìdnējkā/Sìdnējkī, DLI Sìdnējkama

sìdnējskī

Šàngaj, G Šàngaja, D Šàngaju, A Šàngaj, L u Šàngaju, I Šàngajem

Šangájac, GA Šangájca, DL Šangájcu, V Šàngājče, I Šangájcem; mn. NV Šangájci, G Šàngājācā, DLI Šangájcima, A Šangájce

Šàngājka, G Šàngājkē, DL Šàngājki, A Šàngājku, V Šàngājko, I Šàngājkōm; mn. NAV Šàngājke, G Šàngājkā/Šàngājkī, DLI Šàngājkama

šàngājskī

Šȉbenīk, G Šȉbenīka, D Šȉbenīku, A Šȉbenīk, L u Šȉbenīku / ù Šibenīku, I Šȉbenīkom

Šȉbenčanin, GA Šȉbenčanina, DL Šȉbenčaninu, V Šȉbenčanine, I Šȉbenčaninom; mn. NV Šȉbenčani, G Šȉbenčānā, DLI Šȉbenčanima, A Šȉbenčane

Šȉbenčānka, G Šȉbenčānkē, DL Šȉbenčānki, A Šȉbenčānku, V Šȉbenčānko, I Šȉbenčānkōm; mn. NAV Šȉbenčānke, G Šȉbenčānkā/Šȉbenčānkī, DLI Šȉbenčānkama

šȉbenskī

Napomena: Mjesni je ženski etnik Šibenka.

Šìrokī Brijȇg, G Šìrokōg(a) Brijȇga, D Šìrokōm(u) Brijȇga, A Šìrokī Brijȇg, L na Šìrokōm(e) Brijégu, I Šìrokīm Brijȇgom

Širokobrijéžanin, GA Širokobrijéžanina, DL Širokobrijéžaninu, V Širokobrijéžanine, I Širokobrijéžaninom; mn. NV Širokobrijéžani, G Širokobrijéžānā, DLI Širokobrijéžanima, A Širokobrijéžane

Širokobrijéžānka, G Širokobrijéžānkē, DL Širokobrijéžānki, A Širokobrijéžānku, V Širokobrijéžānko, I Širokobrijéžānkōm; mn. NAV Širokobrijéžānke, G Širokobrijéžānkā/Širokobrijéžānkī, DLI Širokobrijéžānkama

šìrokobrijēškī

Napomena: Grad se razvio na području naselja Lise oko franjevačkoga samostana i crkve. Izvorno je ime Široki Brig ijekavizirano koncem XIX. stoljeća te je ušlo u službenu uporabu. Komunističke su vlasti 28. travnja 1952. preimenovale grad u Lišticu. Službeno je ime Široki Brijeg vraćeno 16. listopada 1991. Sami Širokobriježani grad nazivaju Široki Brig ili skraćeno Široki.

Škȍtskā, G Škȍtskē, D Škȍtskōj, A Škȍtskū, L u Škȍtskōj / ù Škotskōj, I Škȍtskōm

Škȍt, GA Škȍta, DL Škȍtu, V Škȍte, I Škȍtom; mn. NV Škȍti, G Škȏtā, DLI Škȍtima, A Škȍte

Škȍtkinja, G Škȍtkinjē, DL Škȍtkinji, A Škȍtkinju, V Škȍtkinjo, I Škȍtkinjōm; mn. NAV Škȍtkinje, G Škȍtkīnjā, DLI Škȍtkinjama

škȍtskī

Napomena: Posredno su, preko imenske formule Ivana Dunsa Škota, u XVII. stoljeću potvrđeni etnonim Skot i Skoto.

Šȏlta, G Šȏltē, D Šȏlti, A Šȏltu, L na Šȏlti / nà Šōlti, I Šȏltōm

Šòltanin, GA Šòltanina, DL Šòltaninu, V Šòltanine, I Šòltaninom; mn. NV Šòltani, G Šȍltānā, DLI Šòltanima, A Šòltane

Šòltānka, G Šòltānkē, DL Šòltānki, A Šòltānku, V Šòltānko, I Šòltānkōm; mn. NAV Šòltānke, G Šòltānkā/Šòltānkī, DLI Šòltānkama

šòltānskī

Napomena: Povijesno je ime otoka Sulet potvrđeno od XVI. stoljeća u djelima Petra Hektorovića. Koncem istoga stoljeća zapisano je i talijansko ime Solta, od kojega su nastali povijesni nesonim Šolt i Šolta (prema mletačkome izgovoru) potvrđeni u djelima Pavla Rittera Vitezovića. Potonji je lik postao službenim tijekom austrijske uprave u XIX. stoljeću.

Špànjōlskā, G Špànjōlskē, D Špànjōlskōj, A Špànjōlskū, L u Špànjōlskōj, I Špànjōlskōm

Španjólac, GA Španjólca, DL Španjólcu, V Špànjōlče, I Španjólcem; mn. NV Španjólci, G Špànjōlācā, DLI Španjólcima, A Španjólce

Špànjōlka, G Špànjōlkē, DL Špànjōlki, A Špànjōlku, V Špànjōlko, I Špànjōlkōm; mn. NAV Špànjōlke, G Špànjōlkā/Špànjōlkī, DLI Špànjōlkama

špànjōlskī

Napomena: Povijesni su egzonim Špan(j)ai etnonim Španjol potvrđeni od XVI. stoljeća. U XVII. stoljeću potvrđeni su etnonimi Španjul, Španjuo i Španjur te ktetici španski, španjulski i španjurski.

Švèdskā, G Švèdskē, D Švèdskōj, A Švèdskū, L u Švèdskōj, I Švèdskōm

Švéđanin, GA Švéđanina, DL Švéđaninu, V Švéđanine, I Švéđaninom; mn. NV Švéđani, G Švéđānā, DLI Švéđanima, A Švéđane

Švéđānka, G Švéđānkē, DL Švéđānki, A Švéđānku, V Švéđānko, I Švéđānkōm; mn. NAV Švéđānke, G Švéđānkā/Švéđānkī, DLI Švéđānkama

švèdskī

Napomena: Etnonim Šved potvrđen je od XVII. stoljeća. Danas ne pripada hrvatskomu standardnom jeziku.

Švȉcarskā, G Švȉcarskē, D Švȉcarskōj, A Švȉcarskū, L u Švȉcarskōj / ù Švicarskōj, I Švȉcarskōm

Švicárac, GA Švicárca, DL Švicárcu, V Švìcārče, I Švicárcem; mn. NV Švicárci, G Švìcārācā, DLI Švicárcima, A Švicárce

Švìcārka, G Švìcārkē, DL Švìcārki, A Švìcārku, V Švìcārko, I Švìcārkōm; mn. NAV Švìcārke, G Švìcārkā/Švìcārkī, DLI Švìcārkama

švȉcarskī

Napomena: Povijesni etnonimi Švajcar i Švajcer te imenski lik Švajcarska potvrđeni su od XVII. stoljeća. U XVIII. stoljeću u djelima je Matije Antuna Reljkovića potvrđen i lik Švajcerska.

Tàjlānd, G Tàjlānda, D Tàjlāndu, A Tàjlānd, L u Tàjlāndu, I Tàjlāndom

Tajlánđanin, GA Tajlánđanina, DL Tajlánđaninu, V Tajlánđanine, I Tajlánđaninom; mn. NV Tajlánđani, G Tajlánđānā, DLI Tajlánđanima, A Tajlánđane

Tajlánđānka, G Tajlánđānkē, DL Tajlánđānki, A Tajlánđānku, V Tajlánđānko, I Tajlánđānkōm; mn. NAV Tajlánđānke, G Tajlánđānkā/Tajlánđānkī, DLI Tajlánđānkama

tàjlāndskī

Napomena: Alemko Gluhak zalaže se za lik Tajska.

Tȉvat, G Tȋvta, D Tȋvtu, A Tȉvat, L u Tȋvta / ù Tīvta, I Tȋvtom

Tȉvćanin, GA Tȉvćanina, DL Tȉvćaninu, V Tȉvćanine, I Tȉvćaninom; mn. NV Tȉvćani, G Tȉvćānā, DLI Tȉvćanima, A Tȉvćane

Tȉvćānka, G Tȉvćānkē, DL Tȉvćānki, A Tȉvćānku, V Tȉvćānko, I Tȉvćānkōm; mn. NAV Tȉvćānke, G Tȉvćānkā/Tȉvćānkī, DLI Tȉvćānkama

tȉvatskī

Napomena: Potvrđen je i mjesni ženski etnik Tivajka.

Tȍkio, G Tȍkija, D Tȍkiju, A Tȍkio, L u Tȍkiju / ù Tokiju, I Tȍkijom

Tokíjac, GA Tokíjca, DL Tokíjcu, V Tòkījče, I Tokíjcem; mn. NV Tokíjci, G Tòkījācā, DLI Tokíjcima, A Tokíjce

Tòkījka, G Tòkījkē, DL Tòkījki, A Tòkījku, V Tòkījko, I Tòkījkōm; mn. NAV Tòkījke, G Tòkījkā/Tòkījkī, DLI Tòkījkama

tòkījskī

Tòrīno, G Tòrīna, D Tòrīnu, A Tòrīno, L u Tòrīnu, I Tòrīnom

Torínjanin, GA Torínjanina, DL Torínjaninu, V Torínjanine, I Torínjaninom; mn. NV Torínjani, G Torínjānā, DLI Torínjanima, A Torínjane

Torínjānka, G Torínjānkē, DL Torínjānki, A Torínjānku, V Torínjānko, I Torínjānkōm; mn. NAV Torínjānke, G Torínjānkā/Torínjānkī, DLI Torínjānkama

tòrīnskī

Napomena: Povijesni je egzonim Turin potvrđen od XVIII. stoljeća.

Trȃvnīk, G Trȃvnīka, D Trȃvnīku, A Trȃvnīk, L u Trȃvnīku / ù Trāvnīku, I Trȃvnīkom

Trȃvnićanin, GA Trȃvničanina, DL Trȃvničaninu, V Trȃvničanine, I Trȃvničaninom; mn. NV Trȃvničani, G Trȃvničānā, DLI Trȃvničanima, A Trȃvničane

Trȃvničānka, G Trȃvničānkē, DL Trȃvničānki, A Trȃvničānku, V Trȃvničānko, I Trȃvničānkōm; mn. NAV Trȃvničānke, G Trȃvničānkā/Trȃvničānkī, DLI Trȃvničānkama

trȃvničkī

Napomena: Mjesno su potvrđeni muški etnici Travljanin i Travnjanin, ženski Travljanka i Travnjanka te ktetici travljanski i travnjanski. U pučkim je književnim djelima potvrđen i muški etnik Travniklija.

Trebìnja, G Trebìnjē, D Trebìnji, A Trebìnju, L nȁ Trebinji, I Trebìnjōm

Trèbinjanin, GA Trèbinjanina, DL Trèbinjaninu, V Trèbinjanine, I Trèbinjaninom; mn. NV Trèbinjani, G Trèbinjānā, DLI Trèbinjanima, A Trèbinjane

Trèbinjānka, G Trèbinjānkē, DL Trèbinjānki, A Trèbinjānku, V Trèbinjānko, I Trèbinjānkōm; mn. NAV Trèbinjānke, G Trèbinjānkā/Trèbinjānkī, DLI Trèbinjānkama

trebìnjskī

Napomena: Naselje je tijekom povijesti imalo tri temeljna imenska lika: Trebinja, Trebimlja i Trebimnja. Lik je Trebinja potvrđen od 1283., od XIX. stoljeća ustalio se kao službeno ime župe te je od 1998. u službenoj uporabi u Općini Ravno. U službenim popisima stanovništva od 1857. (osim 1910.) naselje se službeno naziva Trebimlja, a to je ime potvrđeno od 1372. Lik je Trebimnja potvrđen u matičnim knjigama početkom XVIII. stoljeća, a i potvrđen je u nekim mjesnim govorima. Mjesni je ženski etnik Trebinjka.

Trèbinje, G Trèbinja, D Trèbinju, A Trèbinje, L u Trèbinju, I Trèbinjem

Trebínjac, GA Trebínjca, DL Trebínjcu, V Trèbīnjče, I Trebínjcem; mn. NV Trebínjci, G Trèbīnjācā, DLI Trebínjcima, A Trebínjce

Trèbīnjka, G Trèbīnjkē, DL Trèbīnjki, A Trèbīnjku, V Trèbīnjko, I Trèbīnjkōm; mn. NAV Trèbīnjke, G Trèbīnjkā/Trèbīnjkī, DLI Trèbīnjkama

trèbinjskī

Trògīr, G Trogíra, D Trogíru, A Trògīr, L u Trogíru, I Trogírom

Trogíranin, GA Trogíranina, DL Trogíraninu, V Trogíranine, I Trogíraninom; mn. NV Trogírani, G Trogírānā, DLI Trogíranima, A Trogírane

Trogírānka, G Trogírānkē, DL Trogírānki, A Trogírānku, V Trogírānko, I Trogírānkōm; mn. NAV Trogírānke, G Trogírānkā/Trogírānkī, DLI Trogírānkama

trògīrskī

Napomena: Mjesni su ženski etnik Trogirka i ktetik trogirski potvrđeni od XVI. stoljeća.

Tȗnis, G Tȗnisa, D Tȗnisu, A Tȗnis, L u Tȗnisu / ù Tūnisu, I Tȗnisom

Tunížanin, GA Tunížanina, DL Tunížaninu, V Tunížanine, I Tunížaninom; mn. NV Tunížani, G Tunížānā, DLI Tunížanima, A Tunížane

Tunížānka, G Tunížānkē, DL Tunížānki, A Tunížānku, V Tunížānko, I Tunížānkōm; mn. NAV Tunížānke, G Tunížānkā/Tunížānkī, DLI Tunížānkama

tȗniškī

Napomena: Povijesni su egzonimi Tuniž i Tuniži potvrđeni u XVII. stoljeću te se odnose na grad. Istodobno je potvrđen povijesni ženski etnik Tuniška,

Tùrskā, G Tùrskē, D Tùrskōj, A Tùrskū, L u Tùrskōj, I Tùrskōm

Tùrčin, GA Tùrčina, DL Tùrčinu, V Tùrčine, I Tùrčinom; mn. NV Tȗrci, G Tȕrākā, DLI Tȗrcima, A Tȗrke

Tùrkinja, G Tùrkinjē, DL Tùrkinji, A Tùrkinju, V Tùrkinjo, I Tùrkinjōm; mn. NAV Tùrkinje, G Tȕrkīnjā, DLI Tùrkinjama

tùrskī

Napomena: Povijesni je ktetik turački potvrđen od XIII., a etnonim Turak od XIV. stoljeća. U XVI. stoljeću potvrđeno je povijesno ime Turčija (među čakavcima), a u XVIII. Turćija (među štokavcima) i Turkija. U Istri je zabilježen područni etnonim Turčan, a na Krku ženski Turčinka. Suvremeni su etnici i ktetici potvrđeni od XV. stoljeća. Različiti su se hrvatski likovi etnonima Turčin odrazili u prezimenskome fondu (npr. Turac, Turak, Turček, Turk), a potvrđeni su i odrazi mađarskoga etnonima Török (npr. Torok).

Tȕzla, G Tȕzlē, D Tȕzli, A Tȕzlu, L u Tùzli / u Tȕzli, I Tȕzlōm

Tùzlāk, GA Tuzláka, DL Tuzláku, V Tȕzlāče, I Tuzlákom; mn. NV Tuzláci, G Tuzlákā, DLI Tuzlácima, A Tuzláke

Tùzlānka, G Tùzlānkē, DL Tùzlānki, A Tùzlānku, V Tùzlānko, I Tùzlānkōm; mn. NAV Tùzlānke, G Tùzlānkā/Tùzlānkī, DLI Tùzlānkama

tùzlānskī

Napomena: Rjeđe je potvrđen i muški etnik Tuzlanin.

Ùkrajina, G Ùkrajinē, D Ùkrajini, A Ùkrajinu, L u Ùkrajini, I Ùkrajinōm

Ukrajínac, GA Ukrajínca, DL Ukrajíncu, V Ukràjīnče, I Ukrajíncem; mn. NV Ukrajínci, G Ukràjīnācā, DLI Ukrajíncima, A Ukrajínce

Ukràjīnka, G Ukràjīnkē, DL Ukràjīnki, A Ukràjīnku, V Ukràjīnko, I Ukràjīnkōm; mn. NAV Ukràjīnke, G Ukràjīnkā/Ukràjīnkī, DLI Ukràjīnkama

ùkrajīnskī

Napomena: Za vrijeme carske Rusije Ukrajina se nazivala Malom Rusijom, a Ukrajinci Malorusima.

Ȕmag, G Ȕmaga, D Ȕmagu, A Ȕmag, L u Ȕmagu / ù Umagu, I Ȕmagom

Ȕmažanin, GA Ȕmažanina, DL Ȕmažaninu, V Ȕmažanine, I Ȕmažaninom; mn. NV Ȕmažani, G Ȕmažānā, DLI Ȕmažanima, A Ȕmažane

Ȕmažānka, G Ȕmažānkē, DL Ȕmažānki, A Ȕmažānku, V Ȕmažānko, I Ȕmažānkōm; mn. NAV Ȕmažānke, G Ȕmažānkā/Ȕmažānkī, DLI Ȕmažānkama

ȕmaškī

Napomena: Mjesni su etnici Umagež i Umageška, a ktetik umageški.

Ùrugvaj, G Ùrugvaja, D Ùrugvaju, A Ùrugvaj, L u Ùrugvaju, I Ùrugvajem

Urugvájac, GA Urugvájca, DL Urugvájcu, V Urùgvājče, I Urugvájcem; mn. NV Urugvájci, G Urùgvājācā, DLI Urugvájcima, A Urugvájce

Urùgvājka, G Urùgvājkē, DL Urùgvājki, A Urùgvājku, V Urùgvājko, I Urùgvājkōm; mn. NAV Urùgvājke, G Urùgvājkā/Urùgvājkī, DLI Urùgvājkama

ùrugvajskī

Vȃlpovo, G Vȃlpova, D Vȃlpovu, A Vȃlpovo, L u Vȃlpovu / ù Vālopovu, I Vȃlpovom

Vȃlpovčanin, GA Vȃlpovčanina, DL Vȃlpovčaninu, V Vȃlpovčanine, I Vȃlpovčaninom; mn. NV Vȃlpovčani, G Vȃlpovčānā, DLI Vȃlpovčanima, A Vȃlpovčane

Vȃlpovčānka, G Vȃlpovčānkē, DL Vȃlpovčānki, A Vȃlpovčānku, V Vȃlpovčānko, I Vȃlpovčānkōm; mn. NAV Vȃlpovčānke, G Vȃlpovčānkā/Vȃlpovčānkī, DLI Vȃlpovčānkama

vȃlpovačkī

Napomena: Mjesni je muški etnik Valpovčan.

Vȁraždīn, G Vȁraždīna, D Vȁraždīnu, A Vȁraždīn, L u Vȁraždīnu / ù Varaždīnu, I Vȁraždīnom

Varaždínac, GA Varaždínca, DL Varaždíncu, V Varàždīnče, I Varaždíncem; mn. NV Varaždínci, G Varàždīnācā, DLI Varaždíncima, A Varaždínce

Varàždīnka, G Varàždīnkē, DL Varàždīnki, A Varàždīnku, V Varàždīnko, I Varàždīnkōm; mn. NAV Varàždīnke, G Varàždīnkā/Varàždīnkī, DLI Varàždīnkama

vȁraždīnskī

Napomena: Mjesni je muški etnik Varaždinec.

Vàršava, G Vàršavē, D Vàršavi, A Vàršavu, L u Vàršavi, I Vàršavōm

Vàršavljanin, GA Vàršavljanina, DL Vàršavljaninu, V Vàršavljanine, I Vàršavljaninom; mn. NV Vàršavljani, G Vàršavljānā, DLI Vàršavljanima, A Vàršavljane

Vàršavljānka, G Vàršavljānkē, DL Vàršavljānki, A Vàršavljānku, V Vàršavljānko, I Vàršavljānkōm; mn. NAV Vàršavljānke, G Vàršavljānkā/Vàršavljānkī, DLI Vàršavljānkama

vàršavskī

Napomena: U XVI. stoljeću potvrđen je povijesni egzonim Varšova, a u Gundulićevu Osmanu povijesni egzonimi Varšov i Varšovija te ktetik varšovski.

Vȁtikān, G Vȁtikāna, D Vȁtikānu, A Vȁtikān, L u Vȁtikānu / ù Vatikānu, I Vȁtikānom

Vatikánac, GA Vatikánca, DL Vatikáncu, V Vȁtikānče, I Vatikáncem; mn. NV Vatikánci, G Vatìkānācā, DLI Vatikáncima, A Vatikánce

Vatìkānka, G Vatìkānkē, DL Vatìkānki, A Vatìkānku, V Vatìkānko, I Vatìkānkōm; mn. NAV Vatìkānke, G Vatìkānkā/Vatìkānkī, DLI Vatìkānkama

vȁtikanskī

Vȅlā Lúka, G Vȅlē Lúkē, D Vȅlōj Lúci, A Vȅlū Lúku, L u Vȅlōj Lúci / ù Velōj Lúci, I Vȅlōm Lúkōm

Velolúčanin, GA Velolúčanina, DL Velolúčaninu, V Velolúčanine, I Velolúčaninom; mn. NV Velolúčani, G Velolúčānā, DLI Velolúčanima, A Velolúčane

Velolúčānka, G Velolúčānkē, DL Velolúčānki, A Velolúčānku, V Velolúčānko, I Velolúčānkōm; mn. NAV Velolúčānke, G Velolúčānkā/Velolúčānkī, DLI Velolúčānkama

velòlūčkī

Napomena: Temeljni je muški etnik Lučanin (uz Velolučanin), ženski su Luška i Veloluška, a ktetici luški i veloluški.

Vȅlikā Gòrica, G Vȅlikē Gòricē, D Vȅlikōj Gòrici, A Vȅlikū Gòricu, L u Vȅlikōj Gòrici / ù Velikōj Gòrici, I Vȅlikōm Gòricōm

Velikogòričanin, GA Velikogòričanina, DL Velikogòričaninu, V Velikogòričanine, I Velikogòričaninom; mn. NV Velikogòričani, G Velikogòričānā, DLI Velikogòričanima, A Velikogòričane

Velikogòričānka, G Velikogòričānkē, DL Velikogòričānki, A Velikogòričānku, V Velikogòričānko, I Velikogòričānkōm; mn. NAV Velikogòričānke, G Velikogòričānkā/Velikogòričānkī, DLI Velikogòričānkama

velikogòričkī

Napomena: Mjesni su etnici Goričan i Goričanka, a ktetik gorički.

Vènēcija, G Vènēcijē, D Vènēciji, A Vènēciju, L u Vènēciji, I Vènēcijōm

Venecijánac, GA Venecijánca, DL Venecijáncu, V Venecìjānče, I Venecijáncem; mn. NV Venecijánci, G Venecìjānācā, DLI Venecijáncima, A Venecijánce

Venecìjānka, G Venecìjānkē, DL Venecìjānki, A Venecìjānku, V Venecìjānko, I Venecìjānkōm; mn. NAV Venecìjānke, G Venecìjānkā/Venecìjānkī, DLI Venecìjānkama

venecìjānskī

Napomena: Povijesni je egzonim Mletci te se iz njega izvode etnici Mlečanin i Mlečanka te ktetik mletački. Danas se navedeni likovi upotrebljavaju kad se odnose na razdoblje Mletačke Republike (697. – 1797.). U povijesnim su vrelima zabilježeni likovi Benetci, Bnetci i Mneci, etnici Benetak, Bnečanin, Bnetak, Mnečanin, Mlečić, Mletkinja, Bnetkinja i Bnetkinjica te ktetici benetački, bnetački, bnetaški i mnetački. Na srednjodalmatinskim otocima potvrđen je čakavski područni lik Mlejki, a u istočnoj Hercegovini jekavski Mljeci.

Venezuèla, G Venezuèlē, D Venezuèli, A Venezuèlu, L u Venezuèli, I Venezuèlōm

Venezuélac, GA Venezuélca, DL Venezuélcu, V Vȅnezuēlče, I Venezuélcem; mn. NV Venezùēlci, G Venezùēlācā, DLI Venezuélcima, A Venezuélce

Venezùēlka, G Venezùēlkē, DL Venezùēlki, A Venezùēlku, V Venezùēlko, I Venezùēlkōm; mn. NAV Venezùēlke, G Venezùēlkā/Venezùēlkī, DLI Venezùēlkama

venezùēlskī

Napomena: Ime se južnoameričke države Venezuele često izgovara Venecuela. Taj je lik vrlo rijetko potvrđen u vrelima i vjerojatno je uvjetovan povezivanjem imena države s ojkonimom Venecija te ne pripada hrvatskomu standardnom jeziku.

Vȋnkōvci, G Vȋnkovācā, DI Vȋnkovcima, A Vȋnkovce, L u Vȋnkōvcima / ù Vīnkōvcima

Vȋnkovčanin, GA Vȋnkovčanina, DL Vȋnkovčaninu, V Vȋnkovčanine, I Vȋnkovčaninom; mn. NV Vȋnkovčani, G Vȋnkovčānā, DLI Vȋnkovčanima, A Vȋnkovčane

Vȋnkovčānka, G Vȋnkovčānkē, DL Vȋnkovčānki, A Vȋnkovčānku, V Vȋnkovčānko, I Vȋnkovčānkōm; mn. NAV Vȋnkovčānke, G Vȋnkovčānkā/Vȋnkovčānkī, DLI Vȋnkovčānkama

vȋnkovačkī

Napomena: U vrelima je rijetko potvrđen i ženski etnik Vinkovkinja.

Virovìtica, G Virovìticē, D Virovìtici, A Virovìticu, L u Virovìtici, I Virovìticōm

Virovìtičanin, GA Virovìtičanina, DL Virovìtičaninu, V Virovìtičanine, I Virovìtičaninom; mn. NV Virovìtičani, G Virovìtičānā, DLI Virovìtičanima, A Virovìtičane

Virovìtičānka, G Virovìtičānkē, DL Virovìtičānki, A Virovìtičānku, V Virovìtičānko, I Virovìtičānkōm; mn. NAV Virovìtičānke, G Virovìtičānkā/Virovìtičānkī, DLI Virovìtičānkama

virovìtičkī

Napomena: Zabilježeni su i mjesni muški etnici Virovčan i Virovitačan, ženski etnik Virovčanka te ktetik virovski.

Vȋs, G Vísa, D Vísu, A Vȋs, L u/na Vísu, I Vísom

Víšanin, GA Víšanina, DL Víšaninu, V Víšanine, I Víšaninom; mn. NV Víšani, G Víšānā, DLI Víšanima, A Víšane

Víšānka, G Víšānkē, DL Víšānki, A Víšānku, V Víšānko, I Víšānkōm; mn. NAV Víšānke, G Víšānkā/Víšānkī, DLI Víšānkama

vȋškī

Napomena: Kad se misli na otok, lokativ dolazi isključivo uz prijedlog na, a kad se misli na istoimeno naselje, isključivo uz prijedlog u. Mjesni je ženski cakavski etnik Viśka.

Vòjvodina, G Vòjvodinē, D Vòjvodini, A Vòjvodinu, L u Vòjvodini, I Vòjvodinōm

Vòjvođanin, GA Vòjvođanina, DL Vòjvođaninu, V Vòjvođanine, I Vòjvođaninom; mn. NV Vòjvođani, G Vòjvođānā, DLI Vòjvođanima, A Vòjvođane

Vòjvođānka, G Vòjvođānkē, DL Vòjvođānki, A Vòjvođānku, V Vòjvođānko, I Vòjvođānkōm; mn. NAV Vòjvođānke, G Vòjvođānkā/Vòjvođānkī, DLI Vòjvođānkama

vòjvođānskī

Vùhān, G Vuhána, D Vuhánu, A Vùhān, L u Vuhánu, I Vuhánom

Vuhánac, GA Vuhánca, DL Vuháncu, V Vùhānče, I Vuháncem; mn. NV Vuhánci, G Vùhānācā, DLI Vuháncima, A Vuhánce

Vùhānka, G Vùhānkē, DL Vùhānki, A Vùhānku, V Vùhānko, I Vùhānkōm; mn. NAV Vùhānke, G Vùhānkā/Vùhānkī, DLI Vùhānkama

vùhānskī

Vȕkovār/Vukòvār, G Vȕkovāra/Vukovára, D Vȕkovāru/Vukováru, A Vȕkovār/Vukòvār, L u Vȕkovāru / ù Vukovāru / u Vukováru, I Vȕkovārom/ Vȕkovārem/Vukovárom/Vukovárem

Vukovárac, GA Vukovárca, DL Vukovárcu, V Vukòvārče, I Vukovárcem; mn. NV Vukovárci, G Vukòvārācā, DLI Vukovárcima, A Vukovárce

Vukòvārka, G Vukòvārkē, DL Vukòvārki, A Vukòvārku, V Vukòvārko, I Vukòvārkōm; mn. NAV Vukòvārke, G Vukòvārkā/Vukòvārkī, DLI Vukòvārkama

vȕkovārskī/vukòvārskī

Zȁdar, G Zȁdra, D Zȁdru, A Zȁdar, L u Zȁdru / ù Zadru, I Zȁdrom

Zȁdranin, GA Zȁdranina, DL Zȁdraninu, V Zȁdranine, I Zȁdraninom; mn. NV Zȁdrani, G Zȁdrānā, DLI Zȁdranima, A Zȁdrane

Zȁdrānka, G Zȁdrānkē, DL Zȁdrānki, A Zȁdrānku, V Zȁdrānko, I Zȁdrānkōm; mn. NAV Zȁdrānke, G Zȁdrānkā/Zȁdrānkī, DLI Zȁdrānkama

zȁdarskī

Napomena: U mjesnoj su uporabi i etnici Zaratin i Zaratinka te ktetik zaratinski talijanskoga podrijetla.

Zágreb, G Zágreba, D Zágreba, A Zágreba, L u Zágrebu, I Zágrebom

Zágrepčanin, GA Zágrepčanina, DL Zágrepčaninu, V Zágrepčanine, I Zágrepčaninom; mn. NV Zágrepčani, G Zágrepčānā, DLI Zágrepčanima, A Zágrepčane

Zágrepčānka, G Zágrepčānkē, DL Zágrepčānki, A Zágrepčānku, V Zágrepčānko, I Zágrepčānkōm; mn. NAV Zágrepčānke, G Zágrepčānkā/Zágrepčānkī, DLI Zágrepčānkama

zágrebačkī

Napomena: Mjesni su kajkavski muški etnici Zagrepčan i Zagrepčanec te ktetik zagrebečki, a rijetko i ženski etnik Zagrepčica. U starijim vrelima zabilježeni su etnici Zagrebec (od XVII. stoljeća; hrvatski su ga vukovci štokavizirali u Zagrebac), Zagrepka i Zagrepkinja te ktetik zagrepski (potvrđen od XV. stoljeća).

Zelenortski Otoci, Zelenorćanin, Zelenorćanka, zelenortski

Zelenor̀tskī Òtoci, G Zelenor̀tskīh Ȍtōkā, DI Zelenor̀tskīm Òtocima, A Zelenor̀tskē Òtoke, L na Zelenor̀tskīm Òtocima

Zelenor̀ćanin, GA Zelenor̀ćanina, DL Zelenor̀ćaninu, V Zelenor̀ćanine, I Zelenor̀ćaninom; mn. NV Zelenor̀ćani, G Zelenor̀ćānā, DLI Zelenor̀ćanima, A Zelenor̀ćane

Zelenor̀ćānka, G Zelenor̀ćānkē, DL Zelenor̀ćānki, A Zelenor̀ćānku, V Zelenor̀ānko, I Zelenor̀ćānkōm; mn. NAV Zelenor̀ćānke, G Zelenor̀ćānkā/Zelenor̀ćānkī, DLI Zelenor̀ćānkama

zelenor̀tskī

Napomena: Do 2013. u uporabi je bilo ime Zelenortska Republika. Na zahtjev zelenortske vlade u službenoj diplomaciji i diplomatskim protokolima rabi se izvorno ime Cabo Verde, a u općoj je uporabi lik Zelenortski Otoci.

Zȅmūn, G Zȅmūna, D Zȅmūnu, A Zȅmūn, L u Zemúnu, I Zȅmūnom

Zemúnac, GA Zemúnca, DL Zemúncu, V Zȅmūnče, I Zemúncem; mn. NV Zemúnci, G Zèmūnācā, DLI Zemúncima, A Zemúnce

Zèmūnka, G Zèmūnkē, DL Zèmūnki, A Zèmūnku, V Zèmūnko, I Zèmūnkōm; mn. NAV Zèmūnke, G Zèmūnkā/Zèmūnkī, DLI Zèmūnkama

zȅmūnskī

Zȕpci, G Zȕbācā, DI Zȕpcima, A Zȕpce, L u Zȕpcima / ù Zupcima

Zȕpčanin, GA Zȕpčanina, DL Zȕpčaninu, V Zȕpčanine, I Zȕpčaninom; mn. NV Zȕpčani, G Zȕpčānā, DLI Zȕpčanima, A Zȕpčane

Zȕpčānka, G Zȕpčānkē, DL Zȕpčānki, A Zȕpčānku, V Zȕpčānko, I Zȕpčānkōm; mn. NAV Zȕpčānke, G Zȕpčānkā/Zȕpčānkī, DLI Zȕpčānkama

zȕbačkī

Napomena: Mjesni su etnici u Zupcima kod Bara Zubac i Zupkinja. U Zupcima kod Trebinja navedeni su etnici povijesni, a danas prevladavaju standardnojezični.

Ženéva, G Ženévē, D Ženévi, A Ženévu, L u Ženévi, I Ženévōm

Ženévljanin, GA Ženévljanina, DL Ženévljaninu, V Ženévljanine, I Ženévljaninom; mn. NV Ženévljani, G Ženévljānā, DLI Ženévljanima, A Ženévljane

Ženévljānka, G Ženévljānkē, DL Ženévljānki, A Ženévljānku, V Ženévljānko, I Ženévljānkōm; mn. NAV Ženévljānke, G Ženévljānkā/Ženévljānkī, DLI Ženévljānkama

žènēvskī

Žùmberak, G Žùmbērka, D Žùmbērku, A Žùmberak, L na Žùmbērku, I Žùmbērkom

Žùmberčanin, GA Žùmberčanina, DL Žùmberčaninu, V Žùmberčanine, I Žùmberčaninom; mn. NV Žùmberčani, G Žùmberčānā, DLI Žùmberčanima, A Žùmberčane

Žùmberčānka, G Žùmberčānkē, DL Žùmberčānki, A Žùmberčānku, V Žùmberčānko, I Žùmberčānkōm; mn. NAV Žùmberčānke, G Žùmberčānkā/Žùmberčānkī, DLI Žùmberčānkama

žùmberačkī

Napomena: Mjesni je muški etnik Žumberčan, a u prezimenskome se fondu odrazio i povijesni etnik Žumberac.

Žúpa dùbrovačkā, G Žúpē dùbrovačkē, D Žúpi dùbrovačkōj, A Žúpu dùbrovačkū, L u Žúpi dùbrovačkōj, I Žúpōm dùbrovačkōm

Žúpljanin, GA Žúpljanina, DL Žúpljaninu, V Žúpljanine, I Žúpljaninom; mn. NV Žúpljani, G Žúpljānā, DLI Žúpljanima, A Žúpljane

Žúpljānka, G Žúpljānkē, DL Žúpljānki, A Žúpljānku, V Žúpljānko, I Žúpljānkōm; mn. NAV Žúpljānke, G Žúpljānkā/Žúpljānkī, DLI Žúpljānkama

žȗpskī

Napomena: Mjesni su etnici Župjanin i Župka, a u uporabi je i hipokoristični ženski etnik Župčica. U Hrvatskoj je nekoliko općina koje nisu imenovane po općinskome središtu, nego po području (npr. Dicmo, Gvozd, Kaštela, Konavle, Mljet, Pojezerje, Promina, Slivno, Šolta, Zažablje i Žumberak). Dvorječna se imena općina u administrativnoj uporabi uglavnom pišu pravilno (npr. Dubrovačko primorje i Vinodolska općina). Samo se ime općine Plitvička jezera, čije je sjedište u Korenici, piše pogrešno, tj. Plitvička Jezera. Budući da ta općina nije imenovana po naselju Plitvička Jezera (riječ je o novome naselju izdvojenom iz naselja Jezerce), nego po Plitvičkim jezerima, ime bi se općine trebalo pisati Plitvička jezera (usp. Dalmatinska zagora, Gorski kotar, Ravni kotari i Rijeka dubrovačka).

Žùpanja, G Žùpanjē, D Žùpanji, A Žùpanju, L u Žùpanji, I Žùpanjōm

Župánjac, GA Župánjca, DL Župánjcu, V Žùpānjče, I Župánjcem; mn. NV Župánjci, G Žùpānjācā, DLI Župánjcima, A Župánjce

Žùpānjka, G Žùpānjkē, DL Žùpānjki, A Žùpānjku, V Žùpānjko, I Žùpānjkōm; mn. NAV Žùpānjke, G Žùpānjkā/Žùpānjkī, DLI Žùpānjkama

žùpanjskī